Chcelo by to vešteckú guľu

Neviem, či ste to postrehli, ale téma budúcnosti ľudstva sa v uplynulých rokoch stala veľmi aktuálnou a diskutovanou. Svedčia o tom aj názvy kníh, ktoré v Česku a u nás vyšli v uplynulých rokoch: Co přinese budoucnost a jak ji přežít, Průvodce budoucností aneb jak si užít globální krizi, Budoucnost lidstva (Náš úděl medzi hvězdami), Obory budoucnosti, Jak opravit budoucnost, Přítomnost a budoucnost, Sametová budoucnost… O budúcnosti hovoria eko­nómovia, keď nás strašia nezamestnanosťou spôsobenou nástupom umelej inteligencie. Hovoria o nej environmentalisti, keď poukazujú na to, že ak sa rýchlo ne­spa­mätáme, čakajú nás ťažké časy. Hovoria o nej biológovia, lekári, fyzici, inžinieri… Niektorí s optimisticky rozžiarenými očami, iní so zachmúrenými čelami. Jedno však majú spoločné: nikto v skutočnosti nevie, aká tá budúcnosť bude. Napokon, to je zrejme hlavný dôvod fascinácie touto témou. V jednom sa však väčšina expertov zhoduje: budúcnosť príde rýchlejšie, než ju čakáme, bude v mnohom prelomová a ľudstvu prinesie narušenie rutín, neistotu a aj utrpenie.

Vo svetle toho všetkého ma prekvapuje množstvo komentárov o tom, čo bude so svetom po koronakríze, v čom sa ľudstvo zmení, aká bude nová realita a aké si z krízy vezmeme ponaučenia. Obdivujem odvahu ich autorov, ktorí v tom už majú jasno, hoci ešte nemôžu tušiť, či máme za sebou 60 percent koronakrízy alebo iba 3 percentá. Oboje je možné a boli by to dva celkom odlišné scenáre. Keď vypukla 1. svetová vojna, niektorí politici odhadovali, že sa konflikt vyrieši do niekoľkých týždňov. Keď sa 9. marca 1309 pápežská kúria na čele s pápežom Klementom V. presťahovala z Ríma do Avignonu, bolo to niečo neslýchané. Mnohí si vtedy iste mysleli, že táto anomália bude trvať iba niekoľko mesiacov. Koľkí vtedy tušili, že pápeži sa natrvalo vrátia do Ríma až o 67 rokov?

Dnes ešte nevieme, či ochromenie sveta novými vírusmi bude trvať mesiace, niekoľko rokov či dokonca niekoľko desaťročí. Český parazitológ Jaroslav Flégr tvrdí, že „koronavírus je zábava oproti tomu, čo ešte príde“. Máme sa teda chystať na katastrofické scenáre? Odpoveď závisí aj od toho, čo kto považuje za katastrofu. Verím, že vďaka modernej vede a technológiám sa nebudeme musieť báť o svoje životy tak, ako naši predkovia v časoch morových epidémií či cholery. Na druhej strane nová realita môže riadne zamávať ekonomikou, globalizáciou, možno aj niektorými princípmi kapitalizmu, zahraničnou politikou, ale aj tradičnými štátnymi školskými systémami a ďalšími sférami nášho života. Bola by to katastrofa? Pre niekoho istotne. Iní zasa tvrdia, že by naopak bolo katastrofou, keby sme tento unikátny impulz „zhora“ nevyužili na spamätanie sa a na zásadné zmeny vo fungovaní našej spoločnosti.

Chcelo by to vešteckú guľu

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top