Jednotka to už nebude

Jednotka už to nebude

Keď jednotkár dostane päťku bez šance na opravu. Čie je to zlyhanie?

O tomto príbehu sa nedávno živo diskutovalo v jednej z učiteľských skupín na Facebooku.

„Žiak gymnázia, ktorý mal na polročnom vysvedčení samé jednotky, nezačal druhý polrok najlepšie: dostal päťku z päťminútovky. Učiteľ mu následne povedal, že na jednotku z tohto predmetu na koncoročnom vysvedčení už môže zabudnúť. Išlo totiž o predmet, ktorý má dvojhodinovú dotáciu týždenne a príslušný metodický pokyn stanovuje pri takejto hodinovej dotácii minimálny počet známok na tri. Učiteľ sa vyjadril, že na to, aby mohol žiakov ohodnotiť, viac známok nepotrebuje. To znamená, že päťku si už tento žiak v žiadnom prípade na jednotku neopraví. Celá situácia sa pritom odohrala vo februári.

Situáciu v skupine na FB opísala žiakova mama. Zaujímalo ju, či aj iní učitelia zvyknú takto postupovať a čo s tým môže ako rodič urobiť. Má protestovať, alebo to nechať tak a zmieriť sa s tým, že jej syn si už do konca školského roka známku na jednotku neopraví?“

Čo si myslíte o postupe učiteľa? Je v poriadku? A čo by ste poradili žiakovej mame? 

Takýchto a iných príbehov poznám veľmi veľa a v súčasnosti sa mi priam rodia v mojom pracovnom okolí. Svedčia o tom, že stále máme v školstve mnoho učiteľov, čo nám robia hanbu a ani zďaleka nemajú cit k umeniu pedagogickému. Najmä v situácii, keď sa hovorí o humanizácii, individuálnom prístupe, potrebe reformovania vyučovania a rôznorodejšom hodnotení žiakov. U mňa neexistuje, že známka z čiastkového skúšania je definitíva. Žiak má vždy šancu si známku opraviť či zlepšiť si ju, alebo riešiť bonusovú úlohu tak, ako je to na vysokej škole. A vôbec ma nezaujíma narýchlo a nekvalitne zbúchaný metodický pokyn. Samozrejme, musí ísť o žiaka, ktorý naozaj chce, záleží mu na vzdelaní a cení si pomoc. Prístup v tomto príbehu považujem za grobiansky. Ale nepripisujem to len tomu pedagógovi. Pripisujem to systému, ktorý za roky dekonštrukcie umožnil vstup takýchto pedagógov a metód hraničiacich s totalitou do školstva.

Ján PAPUGA

Cieľom je, aby sa žiak čo najviac naučil. Známkovanie počas roka má predovšetkým motivovať. Takýto odpis hneď na začiatku len žiaka znechutí a prestane sa snažiť. Hlavne nechápem, že ak má žiak záujem sa učiť, má záujem to potiahnuť k lepším výsledkom, prečo mu učiteľ nedá šancu? Veď tým ide proti svojmu poslaniu.

Dávid PANCZA

Nerozumiem. Dnes, keď je dôležité sa vedieť verejne prezentovať, vedieť asertívne reagovať a komunikovať je dôležitejšia známka z písomky ako ústna odpoveď. V dialógu tiež vieme odhaliť vedomosti, myšlienkové postupy a osobnosť žiaka. A hlavne bez zbytočného stresu.

Katarína PIVNÍKOVÁ

Ja žiakovi škrtám jednu najhoršiu známku, keď splnil všetky previerky a úlohy (mohol ich splniť aj dodatočne). Ten, kto sa vyhýbal povinnostiam, tomu nechám všetky známky. Tam sa ukáže, kto sa snaží a kto sa iba vezie.

Alena KOROĽOVÁ

Prečo rodičia tak veľmi bazírujú na známkach? Aj ten najlepší sa občas sekne, príde okno a zabudne všetko. Rodičia, učitelia a aj deti by si mali uvedomiť, že známky nie sú všetko a nie je správne tlačiť na deti, aby nosili iba jednotky. Tým ale nechcem povedať, že by nám na nich nemalo záležať. Ale aj deti cítia tlak a stres, ktorý je na nich vyvíjaný, a, povedzme si úprimne, každé známkovanie je subjektívne a známka nikdy nebude skutočným odrazom vedomostí.

Kristína ŠTREICHEROVÁ

Absolútne zle. Výsledná známka nie je aritmeticky priemer známok. Známka sa stanovuje na základe komplexného polročného hodnotenia práce žiaka na vyučovaní.

Danka DOKOVÁ

 1. Učiteľa treba nechať, nech si robí svoju prácu (on si za ňu zodpovedá) 2. Žiakovi treba vysvetliť to, že sa denne bude stretávať s ľuďmi, ktorí sú neobjektívni, zakomplexovaní a niekedy aj zlomyseľní, a síce teraz musí vydržať, ale v budúcnosti si môže do istej miery vyberať, kým sa obklopí. 3. Rodičom treba vysvetliť, aby neboli zameraní na známky, ak sú presvedčení, ze ich dieťa je šikovnejšie, ako sú jeho známky. 4. Ministrovi treba navrhnúť, aby odstránil zo školstva kult stopercentnosti a hodnotenia piatimi stupňami.

Peter LENGYEL

Názor psychologičky

Cieľom hodnotenia žiakov by malo byť poskytnutie spätnej väzby žiakovi tak, aby poznal svoje aktuálne schopnosti a vedel, čo môže urobiť, aby sa zlepšil. Má byť podporným nástrojom, ktorý pomáha žiakovi rásť. Ideálne hodnotenie je popisné, zrozumiteľné, spravodlivé a motivačné. Ktoré z týchto charakteristík spĺňa známka žiaka z príbehu?

Žiak dostal päťku z päťminútovky. Samotná známka neinformuje o tom, čo žiak vedel alebo nevedel, či išlo o chybu vo výpočte, neporozumenie pojmu, nesprávne prečítanie zadania alebo mal žiak nejaký iný problém. Známka je akási škatuľka, ktorá však nedostatočne popisuje aktuálny stav. Mala by byť doplnená ústnym či písomným slovným hodnotením a ideálne aj sebahodnotením žiaka.

Z príbehu nie je jasné, či bola päťminútovka vopred ohlásená, alebo nie. Cieľom hodnotenia rozhodne nemá byť nachytať žiakov a poukázať na ich slabé stránky, chyby či zlyhania. Hodnotenie má byť akýmsi kontrolným bodom, cez ktorý žiak v pravidelných intervaloch prechádza a preukazuje, aké sú jeho vedomosti a zručnosti. Žiaci by mali byť na začiatku školského roka informovaní o tom, aké hodnotiace udalosti ich počas roka čakajú. Ak učiteľ plánuje priebežne dávať neohlásené „bleskovky“, žiaci by mali vedieť, že ich niečo také čaká, aby tomu mohli prispôsobiť svoju domácu prípravu. O každej hodnotiacej udalosti by navyše malo byť jasné, aký podiel bude mať na celkovom hodnotení žiaka. Iba transparentne naplánované hodnotenie môže byť žiakmi a rodičmi vnímané ako spravodlivé. Učiteľ by mal tiež poskytnúť možnosť opraviť si niektoré hodnotenie. Nikto z nás nie je stopercentný, niekedy nemáme svoj deň a nepodaria sa nám veci, ktoré nám inokedy nerobia problém. Oprava nemusí znamenať prepísanie pôvodného hodnotenia, ale získanie ďalšieho, ktoré pomôže nepriaznivé hodnotenie vyvážiť.

Aby bolo hodnotenie pre žiakov motivačné, malo by stavať na ich silných stránkach a ponúkať návrhy na ďalšie kroky, ktoré by žiakovi mohli priniesť zlepšenie v danej oblasti. Žiak potrebuje cítiť, že má šancu uspieť, že zlepšenie je v jeho možnostiach a že je na ňom, čo pre to urobí.

Päťka z príbehu žiakovi hovorí, že niečo urobil zle. Nie je jasné, čo presne to bolo ani čo by mal nabudúce urobiť, aby zadanie splnil lepšie. Ak bola päťminútovka neohlásená, je to rana pod pás. Pochybujem, že takáto snaha učiteľa prinútiť žiakov, aby sa pravidelne pripravovali na hodinu, prinesie želané ovocie. Definitívnosť známky a jej veľký vplyv na celkové hodnotenie navyše pôsobia demotivačne a odrádzajú od ďalšej snahy.

Zuzana BURJANOVÁ

Jednotka to už nebude

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top