Mali by žiaci byť vždy niekoľko dní vopred informovaní, že budú skúšaní a hodnotení?

Mali by žiaci byť vždy niekoľko dní vopred informovaní, že budú skúšaní a hodnotení?

Hodnotenie žiakov je jednou z oblastí, kde sa názory pedagógov (aj tých skúsených) najviac líšia a rozchádzajú. Niektorí učitelia hodnotia prísne, iní mierne. Niektorí umožňujú žiakom opraviť si zlú známku, iní nie. Pre niektorých je rozhodujúce, čo vie žiak na konci klasifikačného obdobia, pre iných má známka odrážať celoročné úsilie. Niektorí hodnotia iba vedomosti, iní aj aktivitu na hodinách a spoluprácu s učiteľom. Na niektorých školách tak doslova platí: čo pedagóg, to iná filozofia hodnotenia a klasifikácie žiakov. 

Jednou z tém, pri ktorej sa môžeme stretnúť s rozličnými názormi učiteľov je aj otázka, či majú byť žiaci o každom skúšaní či písomke vopred informovaní, alebo či je vhodné hodnotiť (aspoň občas) aj nečakane, bez predchádzajúceho „varovania“. Aké sú argumenty oboch strán sporu?

Argumenty ZA

  • Strach, stres a duševná nepohoda výrazne ovplyvňujú intelektuálny výkon väčšiny žiakov. Neohláseným testom tak nemusíme zistiť, čo žiak skutočne vie, ale to, čo si je schopný vybaviť v strese. To môžu byť celkom odlišné veci.
  • Ak žiak vie, že o tri dni bude z daného predmetu písať písomku alebo test, je pre neho psychologicky oveľa náročnejšie sa na ňu nepripravovať. Ohlasovaním hodnotenia vopred tak prinútime väčšinu žiakov aspoň občas sa danému predmetu doma venovať.
  • Povinnosť ohlasovať všetky hodnotenia vopred núti učiteľa, aby si dôkladnejšie premyslel časovo-tematický plán a naplánoval náplň jednotlivých hodín.
  • Oznamovanie skúšania a písomiek s niekoľkodenným predstihom umožňuje lepšie koordinovať hodnotenie naprieč jednotlivými predmetmi. Nestane sa tak, že by žiaci písali niekoľko písomiek naraz, pretože už pri ich ohlasovaní by učiteľov upozornili na nevhodnú kumuláciu.
  • Zrušenie možnosti neohlásenej písomky alebo skúšania  sťažuje učiteľovi možnosť využívať hodnotenie ako okamžitý trest za vyrušovanie či nevhodné správanie žiakov (čo je veľmi nevhodná a škodlivá prax). Učiteľ nemôže počas hodiny nahnevane povedať: „Trikrát som vás napomenul, nič si z toho nerobíte, tak nech sa páči: vyberte si papiere, diktujem!“

Argumenty PROTI

Ak žiakov naučíme, že pred každým hodnotením budú včas upozornení, prestanú sa priebežne učiť. Budú mať totiž istotu, že sa im to nemôže vypomstiť pri neohlásenej písomke či ústnej odpovedi.

  • Povinnosť ohlasovať žiakom všetky skúšania, písomky, testy či diktáty niekoľko dní vopred je pre učiteľa pomerne zväzujúca, pretože musí mať nápň jednotlivých hodín dlho vopred naplánovanú a nemá možnosť improvizovať s ohľadom na prípadné zmenené okolnosti.
  • Žiaci sa vždy všetko budú učiť iba 1 – 2 dni pred ohláseným skúšaním či písomkou a potom to zasa zabudnú. Budeme teda hodnotiť primárne ich krátkodobú pamäť.
  • Škola chce byť prípravou na život. No ani v reálnom živote nevieme vždy niekoľko dní vopred, čo nás čaká. Aj na pracovisku môže občas nastať situácia, že sme nútení náhle zmobilizovať svoje vedomosti a podať bez dlhšej prípravy výkon tu a teraz.
  • Príprava na vopred ohlásené písomky a testy viac motivuje žiakov pripravovať si rôzne ťaháky. Ak nie je skúšanie vopred ohlásené, ťahákov bude logicky oveľa menej.
  • Vopred ohlásené skúšanie a písomky uľahčujú žiakom zámerné absentérstvo, teda vyhýbanie sa skúškam neprítomnosťou v škole.
Mali by žiaci byť vždy niekoľko dní vopred informovaní, že budú skúšaní a hodnotení?

ZAUJAL VÁS ČLÁNOK?

Stiahnite si celé najnovšie číslo časopisu DOBREJ ŠKOLY v PDF. A ak podporíte naše úsilie o skvalitňovanie slovenského školstva dobrovoľným predplatným, získate prístup ku všetkým číslam DOBREJ ŠKOLY, ktoré vyšli za 10 rokov.

Stiahnuť časopis v PDF
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin

Vyberte si rubriku

CK Slniečko