Výsledky testovania PISA 2018: ako (ne)vyzerá sociálny štát

Text napísali Vladimír Šucha a Juraj Hipš, ktorí sú odborníkmi PS/SPOLU pre vzdelávanie

V decembri 2019 boli zverejnené výsledky pravidelného medzinárodného testovania žiakov PISA za rok 2018, ktoré u slovenských žiakov ukázali mierne zlepšenie v oblasti matematiky, ale aj pretrvávajúce zaostávanie v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. Výsledky zároveň potvrdzujú to, čo sa u nás už pomaly stáva smutnou, ale zaručenou realitou – socioekonomické prostredie má na Slovensku nadpriemerný vplyv na výsledky žiakov. Mnoho detí zo slabého socioekonomického prostredia nedosahuje ani základnú funkčnú gramotnosť v testovaných oblastiach, čo vedie k alarmujúcim štatistikám o vysokom percente detí v rizikovej skupine (25 % až 31 %, v závislosti od predmetu).

Ukazovatele nerovnosti

Vplyv nepriaznivého prostredia na výsledky žiakov pozorujeme takmer vo všetkých krajinách, na Slovensku sa však dlhodobo preukazuje v oveľa väčšej miere ako v priemere OECD . V rebríčku tzv. parity indexu, ktorý porovnáva, koľko žiakov zo znevýhodneného prostredia oproti žiakom žijúcim v najlepších podmienkach dosiahne základnú znalosť v čitateľskej gramotnosti, sme v OECD tretí od konca. Nadpriemerný vplyv socioekonomického prostredia je viditeľný aj v analýze OECD, ktorá skúma, koľko percent z rozdielu výkonu žiakov sa dá vysvetliť práve vplyvom tohto prostredia (graf nižšie). Vo všetkých troch oblastiach má prostredie žiaka oveľa vyšší vplyv na Slovensku, ako je priemer OECD. Rozdiel je najviditeľnejší v matematike – na Slovensku index ESCS vysvetľuje 20,8 % rozdielu vo výkone, v OECD v priemere iba 13,8 %. 

Tretím zaujímavým hľadiskom v PISA 2018 je porovnanie výsledkov žiakov z rôznych krajín, ktorí sú klasifikovaní ako rovnako znevýhodnení (t. j. dosahujú podobné skóre na indexe znevýhodnenia ESCS). Takáto analýza napríklad umožňuje porovnať, aké skóre v jednotlivých krajinách dosahujú deti, ktoré patria medzinárodne  medzi 10 % najchudobnejších. Tu vychádzajú slovenskí žiaci úplne najhoršie zo všetkých krajín OECD. Inak povedané, ak ste zo znevýhodneného prostredia, máte smolu, ak sa narodíte na Slovensku. V ľubovoľnej inej krajine OECD by ste dostali kvalitnejšie vzdelanie.

Výrazný vplyv socioekonomického prostredia však nie je nevyhnutný, čo potvrdzujú nielen príklady iných krajín, ale aj naša vlastná skúsenosť. V minulosti bol totiž rozdiel medzi zvýhodnenými a znevýhodnenými žiakmi aj na Slovensku oveľa menší, v roku 2009 v čítaní bol na úrovni OECD. Rozdiel rástol najmä tým, že výkon najchudobnejších detí klesol, kým výkon zvýhodnených zostal nezmenený.

Súvisiace faktory

Testovanie PISA sa okrem merania výsledkov zameriava aj na skúmanie činiteľov, ktoré môžu tieto výsledky ovplyvňovať. Využíva sa na to aj sprievodný dotazník pri testovaní, v ktorom žiaci odpovedajú na otázky o svojom prostredí, postojoch či preferenciách. Tieto informácie potom možno analyzovať a porovnávať s výkonom žiaka. 

Analýza OECD stanovuje tri hlavné činitele, ktoré môžu priaznivo ovplyvniť šance znevýhodnených žiakov dosahovať najlepšie výsledky: podpora od rodičov, prajná klíma v škole podporujúca učenie a nastavenie myslenia žiakov. Všetky tieto činitele sa uplatňujú aj na Slovensku. Najväčší rozdiel u nás jednoznačne spôsobuje citová podpora zo strany rodičov. Rozdiel vo výsledkoch žiakov v závislosti od podpory rodičov je u nás najväčší spomedzi všetkých krajín OECD. Nadpriemerný vplyv má aj klíma v škole: menej hluku, rušenia, žiaci rešpektujúci učiteľa a podobne. Viera žiaka vo vlastné sily takisto podporí lepší výsledok, hoci do menšej miery, ako je priemer OECD. 

OECD skúmala aj ďalšie faktory. Na Slovensku sa ukazuje, že veľká časť rozptylu vo výkone žiakov je spôsobená rozdielmi medzi školami (v porovnaní s rozdielmi v rámci jednej školy). Rozdiely medzi školami tvoria takmer 50 % celkovej variácie, zatiaľ čo v OECD je to v priemere len 29 %. To naznačuje, že máme vyššiu koncentráciu žiakov s najlepšími a najhoršími výsledkami v jednotlivých školách. Šanca znevýhodneného žiaka navštevovať tú istú školu ako žiaci s najlepšími výsledkami je u nás menej ako jedna k ôsmim – v krajinách ako Kanada, Dánsko, Estónsko, Fínsko či Španielsko je to aspoň jedna k piatim. OECD tiež konštatuje, že Slovensko má jednu z najnižších úrovní sociálnej rozmanitosti na školách.

Čo s tým?

V koalícii PS/SPOLU vnímame závažnosť týchto problémov a sme presvedčení, že každý žiak a žiačka musia mať prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Je to téma, ktorá figuruje na vrchole rebríčka našich priorít
a vo volebnom programe Bod zlomu, ktorý otvárame práve kapitolou o vzdelávaní, navrhujeme škálu konkrétnych riešení. 

Za kľúčové považujeme garantovať miesto v materskej škole pre deti od štyroch a neskôr od troch rokov, zvýšiť dostupnosť služieb včasnej intervencie a prehodnotiť systém testovania detí a ich zaraďovania do špeciálnych škôl. Na školách musíme zabezpečiť dostatočný počet asistentov, psychológov a špeciálnych pedagógov a učiteľom, ktorí pracujú s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, poskytovať špeciálnu prípravu. To zahŕňa aj prípravu na prácu s deťmi, ktorých materinským jazykom nie je slovenčina. 

Uvedomujeme si, že prostredie školy a triedy nie je jediné, ktoré ovplyvňuje rozvoj zručností dieťaťa. Preto je dôležité podporovať neformálne vzdelávanie a systém „škola po škole“, ako aj širšie zapojenie rodičov.

Ide o komplexný problém a dosiahnuť udržateľné zlepšenie je náročná úloha nielen na Slovensku. Bude si vyžadovať koordinované intervencie v prospech dieťaťa primerane jeho veku a situácii. Niet však pochýb, že sa to dá a že je našou povinnosťou urobiť pre to všetko – ak chceme byť naozaj férovou, hrdou a prosperujúcou krajinou, kde má každé dieťa možnosť uplatniť a rozvinúť svoj potenciál. 

Výsledky testovania PISA 2018: ako (ne)vyzerá sociálny štát
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin