Ako reagovať na CAN-syndróm

CAN syndróm

Týrané, zneužívané a zanedbávané deti nemusíme identifikovať hneď. Niekedy sa dozvieme, že dieťa tento problém má od spolužiakov, niekedy sa zdôverí samo a niekedy je to vecou náhody či pedagogickej intuície. Hneď ako sa však o takejto skutočnosti dozvieme, začínajú naše morálne aj pracovno-právne povinnosti. 

1. Majte rešpekt pred témou, ale nebojte sa

Predstava, že nás dieťa požiada, aby sme s ním vyriešili jeho vážny, hlboký a intímny problém, nie je príjemná. Zväčša od nás očakáva viac, ako dokážeme reálne urobiť. Ak si uvedomíme „moc“ nad detským životom, ktorú v tej chvíli máme, malo by nás to motivovať konať profesionálne, uvážene a rýchlo. Môžete to prirovnať k poskytnutiu prvej pomoci. Najdôležitejším gestom, ktorým môžete začať, je ochota dieťa vypočuť. Nájdite si na to čas a nerušené miesto. 

2. Uvedomte si svoje miesto v systéme

Z pohľadu detí je pedagóg niekto, s kým dieťa často denne trávi viac času ako so svojím rodičom. Je to špecifická pozícia. Zároveň ale ste v systéme sociálno-právnej ochrany detí osobou prvého kontaktu, ktorá má legislatívnu povinnosť konať. O povinnostiach školy a kohokoľvek, kto sa o skutočnostiach ohrozujúcich dieťa dozvie, hovorí Zákon o sociálno-právnej ochrane detí. Možno cítite, že nie ste na túto problematiku fundovaný. Nemajte strach, vašou úlohou je najmä problém zachytiť, dieťa podporiť a oznámiť to, čo ste sa dozvedeli na príslušné miesta. 

3. Počúvajte veľa, sľubujte málo

Dieťa, s ktorým sa rozprávate o týraní, zneužívaní a zanedbávaní vám chce povedať veľa. Nechajte ho nech hovorí, avšak rozhovor ďalej rozvíjajte len pre získanie nutných informácií. Dôležité informácie sú: kto konkrétny dieťaťu ublížil alebo ubližuje, akým spôsobom a kedy, no najdôležitejšia vec, ktorú je potrebné zistiť, je, či mu akútne hrozí nebezpečenstvo. Hoci vás dieťa bude žiadať o to, aby informácie zostali len medzi vami, nesľubujte mu to. Dostanete sa do pasce, ktorá môže ublížiť dieťaťu aj vám. Skúste mu vysvetliť, že je to taká závažná vec, že sa musíte poradiť s odborníkmi o ďalšom postupe. Uvedomte si fakt, že ak dieťa o probléme začne hovoriť, je to signál, že ho je aspoň trochu pripravené verbalizovať. Váš láskavý sľub, že si informáciu necháte len pre seba, môže spôsobiť, že dieťaťu sa bude ubližovať naďalej, ale vy môžete byť vystavený aj trestnému stíhaniu za neohlásenie trestného činu. 

4. Neskúmajte pravdu, tá sa posúdi neskôr

Prirodzenou reakciou je, že chceme poznať pravdu. Tu je pravda až druhoradá, aj keď to možno neznie príjemne. Traumatizované dieťa totiž môže pôsobiť zmätene, môže si protirečiť aj popisovať skutočnosti, ktoré nám nedávajú logiku. Ide o prirodzený prejav. V záujme ochrany dieťaťa, čo je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek úkonoch, je mu veriť. Jeho pravdovravnosť v procese bude posudzovať psychologický špecialista a vyšetrovateľ. 

5. Vyhnite sa sekundárnej viktimizácii

Dieťa prvý raz prežilo traumu, keď sa skutok stal. Každým vypovedaním ju prežíva opäť. Nepýtajte sa na zbytočné detaily, ak nie sú kľúčové pre zodpovedanie už spomenutých základných otázok. Ak je totiž problém skutočne vážny, budú sa ho na skutočnosti pýtať aj ďalší. Aj preto sa pri výsluchu dieťaťa orgánmi činnými v trestnom konaní zhotovuje videozáznam, aby sa ďalej pracovalo už len s nahrávkou. 

6. Skúste odhadnúť ohrozenie

Výzva cez sociálnu sieť, aby dieťa poslalo fotografie s nahým telom, je forma sexuálneho zneužívania. Predstavuje však nižšiu akútnu mieru ohrozenia ako sexuálne zneužívanie susedom, ktorý bude doma, keď sa bude dieťa vracať zo školy. Ak hrozí, že dieťa môže byť ohrozené po príchode zo školy, respektíve počas aktuálneho dňa, neváhajte s privolaním polície, prípadne pracovníka sociálnoprávnej ochrany. Ak nie je ohrozenie akútne, poraďte sa o ďalšom postupe s odborníkmi na túto problematiku. Využiť môžete aj linky dôvery. 

7. Majte jasno v tom, kam informáciu posunúť

Formy týrania, zneužívania a zanedbávania sú rôzne. Aj z hľadiska intenzity, aj ohrozenia. V prípade podozrenia zo spáchania trestného činu je vašou zákonnou povinnosťou informovať políciu a orgán sociálno-právnej ochrany (SPO), ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto dve inštitúcie sú kľúčové – polícia zabezpečuje zaistenie páchateľa a orgán SPO ochranu dieťaťa. V prípade, že je vaše zistenie vo forme nejasného pocitu a podozrenia, skúste situáciu sledovať a pravidelne konzultovať s odborníkmi na problematiku. Dávajte pozor, aby ste nevedomky nekontaktovali páchateľa. Napriek tomu, že dieťa uvádza niektoré osoby, môže byť páchateľom niekto iný, hoci aj rodič dieťaťa či váš kolega. 

8. Buďte diskrétni

Náročné situácie máme tendenciu zdieľať s kolegami, známymi a redukovať tým stres zo situácie. Pri CAN syndróme však ide o veľmi citlivé informácie. Vyhnite sa menovaniu osôb, času a okolností. Uvedomte si, že uvedené skutočnosti môžu byť aj úplne inak.

Ako reagovať na CAN-syndróm

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top