Keď vypneme autopilota

Keď vypneme autopilota

Každý z nás si počas života vybuduje zónu komfortu. Je to množina informácií, skúseností a situácií, ktoré sme prežili. Poznáme ich, stretli sme sa s nimi, premysleli sme ich a vieme, ako sa zachovať, keď sa v ocitneme v podobnej situácii. Vo svojej zóne komfortu sa cítime bezpečne a máme v nej veci pod kontrolou. Vyžaduje si minimum energie. Ideme na autopilota.

Zóna komfortu a zóna strachu

Učenie sa je rozširovanie zóny komfortu. Staviame sa novým výzvam, získavame nové skúsenosti. Autopilot nepomáha, pretože jeho softvér sa ešte nenaprogramoval na nové výzvy. Autopilot ich potrebuje niekoľkokrát „prežiť“ a po takomto niekoľkonásobnom spracovaní vyrobí „program“, podľa ktorého budeme fungovať v podobnej situácii. Preto učenie sa spotrebováva viac pozornosti aj energie. Okrem toho prichádza aj strach z nepoznaného. A to nemáme radi. Preto nám naša hlava na počkanie vyrobí celú hromadu dôvodov, prečo TO nerobiť. Tesne okolo zóny komfortu sa ocitneme v zóne strachu. To je tá časť, v ktorej hľadáme výhovorky, prejaví sa nedostatok nášho sebavedomia alebo sa necháme ľahko ovplyvniť názormi iných.

Máte skúsenosť s podobnými tvrdeniami? 

Načo sa mám trápiť s tou angličtinou? Veď ju teraz nepotrebujem. 

Prečo by som mala učiť inak? Veď aj doteraz som to tie decká naučila.

Práca v skupinách? V triede bude hluk. 

Je to však skutočne tak?

Čo keď o mesiac vyhráte cestu okolo sveta? Alebo prídu na vašu školu deti z anglicky hovoriacej krajiny? Alebo budete reprezentovať Slovensko na Global Teacher Price?

Bavilo to tie decká, ako ste ich to doteraz učili? A bavilo to vás? 

„Ticho má byť na cintoríne, nie v škole,“ povedala raz jedna múdra žena a my s ňou súhlasíme. 

Never try, never know

Na všetky tieto tvrdenia existuje jedna veľmi účinná odpoveď: „Nevyskúšaš, nevieš!“ Toto tvrdenie nám pomáha jedným krokom prekročiť našu zónu strachu a ocitnúť sa v zóne učenia a rastu. Odmenou nám je to, že získame nové zručnosti, dozvieme sa kopec zaujímavých vecí, rozšírime a možno zmeníme svoj pohľad na svet. Či chceme alebo nie, učiť sa musíme. A my, učitelia, zvlášť. Ako si dovolíme chcieť od žiakov, aby sa zlepšovali a zdokonaľovali, ak tak sami nerobíme? Nie nadarmo jedna zo zásad Riadeného Aktívneho Učenia znie: „Učiteľ je pre svojich žiakov inšpiráciou a motiváciou.“ Vypnime aspoň na chvíľu svojho autopilota a vydajme sa v ústrety dobrodružstvám učenia a zdokonaľovania sa.

Keď vypneme autopilota

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top