Aby sa vedelo o každom jednom žiakovi

Aby sa vedelo o každom jednom žiakovi

Rozhovor s Hankou Šándorovou

Študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského na katedre psychológie. Na bratislavskom Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa pracuje od roku 2010. Tam je štvrtým rokom i koordinátorkou mentoringového programu. Hanka Šándorová si aktuálne robí psychoterapeutický výcvik a v rámci psychohygieny k jej záľubám patrí najmä šport. O pozícii školského psychológa na strednej škole, o hlavnej myšlienke mentoringu, jeho zásadách, pravidlách, o koučingu mentorov i o ich osobnosti a výbere sa s ňou rozprávala Martina Sondej Hosťovecká.

Aká sa chápe rola školského psychológa na škole?

Táto pozícia by mala byť odborná. je to ten človek, ktorý zachytáva deti s rôznym typom problémov. Primárne by ale nemalo ísť o poruchy učenia, pretože to je práca špeciálneho pedagóga, ale len v ideálnych prípadoch sú na škole obaja. Malo by ísť teda skôr o rôzne sociálne a emocionálne ťažkosti. Malo by to byť čokoľvek, s čím študent alebo učiteľ prichádza, ale i rodič, ako s problémom. Psychológ je akýsi medzník medzi týmito skupinami a zapája ich všetky tri do riešenia vzniknutej situácie. V zásade má školský psychológ zachytiť problém a adekvátne ho delegovať – či už na lekára alebo pracovať s triedou, s učiteľmi, rodičom.

Robieva psychológ i diagnostiku?

Ja osobne psychodiagnostiku robím veľmi zriedkavo, hoci pre psychológa je to cenný nástroj. Pre poruchy učenia na to slúžia poradne, prípadne iné pracoviská. Pre psychologické poradenstvo na škole využívam najmä rozhovor.

Spomenula si rodičov. Je veľa takých prípadov, kedy rodič prichádza za školským psychológom?

Áno, v poslednej dobe nie je nič ojedinelé, že prichádza práve rodič. Ale kombinácie, kto sa obracia na školského psychológa a kvôli čomu, sú naozaj veľmi rôzne. Myslím si, že žiadny rodič neznáša informáciu, že s jeho dieťaťom sa niečo deje, úplne dobre. Ale ešte sa mi nestalo, že by sme s rodičom nenašli porozumenie nikdy. Rodič musí vidieť, že on i ja chceme pre jeho dieťa to najlepšie a už záleží len na spôsobe, ako sa k tomu dopracovať. Rodič je pre psychológa cenným zdrojom informácií a dodá kontext a pozadie, ktoré si študent nepamätá alebo má skreslené.

Si koordinátorkou mentoringového programu pre študentov na škole. Priblíž nám, o čo ide.

Začali sme v roku 2012. S myšlienkou mentoringu prišli u nás ľudia, ktorí mali podobnú skúsenosť zo svojho života. Inšpiráciou pre nás bol Andrzej Horyza z Poľska, ktorý mentoring v nejakej podobe už realizoval. Andrzej prišiel i k nám, aby vyškolil prvých mentorov z radov našich učiteľov.

Čo je podstatou mentoringu?

Zachytiť čo najviac študentov. Pokúsiť sa zachytiť každého študenta. U nás v škole sa dáva veľký dôraz na vzťahovú rovinu. Tie sa realizovali hlavne na predmete náboženstvo – etika. Ale ako zachytiť tých „neviditeľných“, tých, ktorí sa nezapájajú? Hlavnou myšlienkou teda je, aby pri každom študentovi, ktorý vyjde z tejto školy, bol niekto, kto o ňom vie. Aby sa študentovi rozšírilo pole osôb, za ktorými môže ísť, ak v živote niečo rieši.

Gymnázium C. S. Lewisa je jedinou strednou školou, ktorá robí mentoring?

V takej forme, ako ho máme my, sme pravdepodobne jediní na Slovensku. Začínali sme so šiestimi učiteľmi, ktorí boli ochotní mentorovať. Škola bola vtedy ale podstatne menšia, ako je tomu dnes. Začínali sme s jedným experimentálnym ročníkom. Ďalší rok sa zapojilo viac ľudí. Každým rokom ich počet rástol.

Je mentoring pre študenta povinný?

Posledné dva roky dozadu bol mentoring povinný pre každého študenta prvého a druhého ročníka. Potom však po istom reflektovaní, pretože mentoring je naozaj živý proces, ktorý sa mení a vylaďuje každým rokom, sme stratégiu zmenili a v prvom ročníku sme zvolili skupinovú formu mentoringu. Tak predsa len študenti majú ešte jeden rok na akési dozretie a zoznámenie sa so školou cez triedneho učiteľa. Ide o tzv. triedny mentoring, kde je raz týždenne skupinové stretnutie s triednym a tiež počas školského roka triedny učiteľ „sedí“ s každým študentom individuálne niekoľkokrát. Druháci majú individuálny mentoring povinný. Tretiaci, štvrtáci a piataci dobrovoľný.

Sú v mentoringu povinné aj témy na rozhovor alebo mentor reaguje na to, s čím študent prichádza?

Mentor reflektuje na témy, ktoré študent prinesie. Avšak sú témy, ktorým je potrebné sa venovať. Mali by tam zaznieť témy: známky a dochádzka, ale len v tom zmysle, že mentor vie o tom, ako jeho menty alebo mentorča funguje v škole. Cieľom mentoringu nie je pracovať na lepších známkach, ale cieľom je zachytávať aj túto časť pôsobenia študenta u nás na škole. Nechceme, aby sa nám stávalo, že mentoring perfektne vzťahovo funguje, ale mentorča prepadáva zo štyroch predmetov, lebo to nikdy neprinieslo ako tému na rozhovor.

To je skôr isté akademické pôsobenie študenta, ale čo to charakterové? Rezonujú tu nejaké témy?

Áno, je to téma reflexie dobročinnosti, ktorej sa venujeme. Venujeme sa tejto téme na škole aj inak, takže mentoring ju pomáha posilniť. Pravidlom ale ostáva, že tému prináša študent.

Aké sú pravidlá mentoringu? Sú jasne zadefinované?

Základným a prvým pravidlom mentoringu je dôvera. Mentorča prestáva vnímať mentora ako učiteľa. Napríklad reflektuje s ním skúsenosť z podvodu, kde mentor otázkami privedie študenta k zamysleniu, pýta sa na dôvody, ktoré ho k tomu viedli, či sa to stalo len raz alebo je to jeho štandardné konanie… No dôležité je, že to stále ostáva len medzi nimi.

Okrem pravidla dôvery sú určite aj iné dôležité pravidlá. Vie o nich aj mentor, aj mentorča asi od začiatku mentoringového vzťahu.

Medzi formálne pravidlá patrí stretávanie sa na pravidelnej báze raz za dva týždne na polhodinu. Avšak prax nám ukazuje, že stretnutia mávajú aj dlhšie trvanie. Nemali by však presiahnuť hodinový limit. Ďalším pravidlom je to, o čom už bola reč, že tému prináša študent. Platí, že za steny mentoringovej miestnosti sa nič nedostane s výnimkou tém, o ktorých je študent informovaný od svojho mentora hneď na prvom stretnutí.

O aké témy ide?

Stret so zákonom, porušené sociálne normy správania, zamýšľanie sa nad samovraždou, sebapoškodzovanie, poruchy príjmu potravy, drogy, zneužívanie… Jednoducho témy, ktoré sú za hranicou problémov v škole, za hranicou vzťahových vecí medzi ním a priateľmi alebo ním a rodinou, lebo to sú témy, ktoré študenti najčastejšie riešia. Vtedy však už tému posúva mentor školskému psychológovi. Študent je o tom informovaný. Mentor ide na prvé stretnutie k školskému psychológovi so svojím mentorčaťom, ak si to tak ono v danej situácii želá. Tým sa dostávame k ďalšiemu dôležitému pravidlu – mentoring nie je terapeutická pomoc. Mentoring je len nástroj na reflexiu života.

Dalo by sa povedať, že v istej fáze života mladého človeka sa rodičia dostávajú na vedľajšiu koľaj, rovesníci sú rovnako zmätení ako on, a teda mentor je tým človekom, ktorý mu s tou reflexiou života pomáha. Dá sa nejako posúdiť, že mentor je osobnostne zrelý?

U nás je to zakotvené priamo v kultúre našej školy. V podstate je to možno i súčasťou vstupného pohovoru. Vidíme, či človek má alebo nemá osobnostné predpoklady. Na druhej strane väčšina z nás nie je pripravená na prácu jeden na jedného. Pripravení sme na prácu so skupinou v istom zmysle direktívneho vedenia. Mentoring je zmena prístupu pre mnohých z nás. Rovnako je to i o tom, že jeden rok sme pripravení robiť mentoring, potom sa v našom živote udeje nejaká udalosť a my nie sme v pohode ani učiť, nieto ešte mentorovať. Znamená to len jedno – stopercentnú garanciu nevie dať nikto v žiadnej pomáhajúcej profesii. No máme mechanizmy, ktorými sa snažíme robiť prevenciu čo najlepšie.

O aké mechanizmy ide?

Jedným z nich je koučing. Každý mentor má svojho vlastného kouča, s ktorým sa stretáva raz za mesiac a spolu hovoria o všetkých témach, ktoré sú pre mentora v jeho živote aktuálne dôležité. Pre niekoho to môže byť len to, ako ide mentoring, v čom sa mi darí, nedarí, pre niekoho to môžu byť veľmi osobné témy. Je to priestor prebrať si, čo sa v mojom živote deje, čo mi bráni byť dobrým mentorom. Tiež máme pracovné skupiny, kde sa rovnaká skupina stretáva pravidelne každý mesiac a hovoria o svojich skúsenostiach s mentoringom, získavajú tipy, rady, ako pracovať.

Dá sa mentoringový vzťah nejako vyhodnotiť?

Nie je to len o tom, že učiteľ má vplyv na študenta, ale platí to i opačne, ako je tomu v každom vzťahu. Vzťah nás oboch nejakým spôsobom mení. Mení nás to i ako školu. Stávame sa vzťahovejšími, citlivejšími na niektoré veci. Máme učiteľov, ktorí si vyskúšajú mentoring na jeden rok a potom povedia, že to už nechcú robiť. A škola to rešpektuje.

Čo učiteľov odrádza?

Môže to byť pre nich vyčerpávajúce, môžu sa na to len aktuálne necítiť, chcú sa sústrediť momentálne na škole na niečo iné. Treba povedať, že sa to ale často nestáva.

Nie je to zvláštne, ak učiteľ učí študenta napríklad matematiku a po vyučovaní sa stáva jeho mentorom?

Študent si volí mentora z ponuky, aká aktuálne na škole je. Zadáva si štyroch ľudí, ktorých si vie predstaviť, ako svojich mentorov. Podľa rýchlosti prihlásenia sa potom priradí meno študenta k menu mentora. V podstate akési „rýchlejší vyhráva“. študent teda vie, či si vyberá učiteľa, s ktorým sa stretáva na matematike alebo len na chodbe. Veľmi sa v tomto v tomto ako učitelia líšime. Niektorým nevyhovujú zdvojené roly, iní vyslovene preferujú mentoringový vzťah, v ktorom študenta poznajú aj z hodiny. Niekedy učiteľ vysloví aj požiadavku mentorovať len študentov, ktorých učí. Niekedy zasa opačne. Sú učitelia, ktorí výsostne mentorujú len chlapcov, naopak učiteľky, ktoré mentorujú len dievčatá, lebo im je to bližšie. Je to na individuálnej dohode učiteľa a školy. No študenti si častejšie vyberajú učiteľov, s ktorými prichádzajú do kontaktu aj na hodinách.

Nemôže to priniesť isté úskalia počas hodiny?

Všimla som si, že paradoxne mentorča, ktoré by malo byť podporou svojho mentora, ak je v role učiteľa na hodine, niekedy mu nepomáha, pretože je s ním vzťahovo na tom tak familiárne, že nevedome tie hranice vzťahu študent – učiteľ na hodine prekračuje. Nie je to v zlom, len ten pocit, že je na tom vzťahovo so svojím učiteľom aj inak, je v istom zmysle zasa novou skúsenosťou pre študenta i učiteľa. Môže z toho vzniknúť veľmi pekná téma na ďalšie mentorigové stretnutie.

Môže sa stať mentorom človek, ktorý nie je učiteľom školy?

Áno, ak ide o človeka nejakým spôsobom spriateleným so školou. Máme ľudí, ktorí ponúkajú svoju profesiu ako súčasť mentoringu. Často to začne pre študenta ako profesné poradenstvo a neskôr to prechádza do mentoringového vzťahu.

Sú stanovené presné hranice, kam sa mentoringový vzťah nesmie dostať?

Mentoringový vzťah je kontrakt. Nie je to každé rozprávanie sa s učiteľom na chodbe. Tento kontrakt má presné pravidlá, ktoré som spomínala. Študent má povinnosť prinášať na stretnutia témy, o ktorých sa chce rozprávať. Stretávanie je pravidelné a limitované časom. Možno by som zdôraznila to, že haptika je za hranicou. No ak príde študentka, ktorá plače kvôli rozchodu s priateľom, pýtam sa: Pomohlo by ti, ak by som ťa teraz objala?

Aká je úloha rodičov? Sú pokojnejší, ak vedia, že ich dieťa má niekoho, na koho sa môže obrátiť, ak nechce hovoriť o veciach s nimi?

Rodič dostáva na začiatku mentoringového vzťahu mail alebo správu od mentora o tom, že je s ich dieťaťom v mentoringovom vzťahu. Pre mnohých rodičov je ťažká konfrontácia s tým, že v istom veku ich dieťa jednoducho odmieta. Mentor nebojuje proti rodičom, ideme s nimi ruka v ruke, hoci oni sami ešte nie sú úplne zmierení s tým, že ich dieťa dospieva aj takto. Sme akoby na chvíľu pre dieťa dospelým vzorom, kým sa ono opäť nevráti k svojim rodičom. Sme tu preto, aby aspoň jeden dospelý vedel, čo sa deje v živote dieťaťa, s čím bojuje, s čím potrebuje poradiť a pomôcť. Viacerí rodičia povedia, že môžu pokojne spať, lebo vedia, že ich dieťa má niekoho, s kým môže hovoriť. Všetky závažnejšie problémy, s ktorými už mentor prichádza aj s mentorčaťom za školským psychológom sa rieša po dohode s mentorčaťom aj s rodičmi. Nikdy sa ale nič nedeje za chrbtom mentorčaťa a podávajú sa len informácie pre rodiča nevyhnutná.

Sú rodičia dopredu informovaní o tom, že ich toto na škole čaká?

Rodičia v čase, keď prídu podpisovať zmluvu, dočítajú sa v nej aj o povinnom mentoringu. Niektorí sa pýtajú hneď, iných to začne zaujímať neskôr. Každopádne je veľmi dôležité, aby rodičia túto informáciu mali dopredu a vedeli, že je to proces, ktorý je na našej škole pre študenta povinný.

Aby sa vedelo o každom jednom žiakovi

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top