Išiel som podľa ŠVP

Išiel som podľa ŠVP

Ako by mal vyzerať Štátny vzdelávací program, aby bol prínosom pre učiteľov aj žiakov?

Názory na štátne vzdelávacie programy sa pohybujú medzi dvomi hranicami. Jednou je názor, že majú byť čo najpodrobnejšie, aby bolo do detailov jasné, čo majú žiaci vedieť a druhou je názor, že naopak, učitelia potrebujú voľnosť, aby si mohli obsah prispôsobiť svojim aktuálnym podmienkam.

Ak si v 60-tych rokoch učitelia, ktorí sa pripravovali na vyučovanie Pytagorovej vety, otvorili učebné osnovy pre vyučovanie matematiky, tak si tam našli jednoduchú informáciu: 

Pytagorova veta (8) 

Pytagorova veta a jej použitie

A záležalo na nich, akým spôsobom a čo všetko o slávnej vete budú so žiakmi preberať. Ak na záver vedomosti žiakov neboli dostatočné, museli sa zamýšľať, čo neurobili najlepšie a ako to (minimálne) nabudúce zlepšiť. V rovnakej situácii boli aj autori učebníc. Mali pomerne veľkú slobodu v tom, ako tému spracovať. Ak si dnes otvoria Štátny vzdelávací program, tak nájdu toto:

Dôležité sú kvačky

Nedá sa nenapísať: „Fíííha!” S takýmto zoznamom kvačiek si ktokoľvek môže sadnúť do poslednej lavice a pozorne kontrolovať, či učiteľ na žiadnu z nich náhodou nezabudol. Pri takej kontrole si ani nevšimnete, ako učiteľ hodinu zorganizoval. Koľko z toho povedal on, koľko objavili sami žiaci, na akej úrovni tému zvládli, či nebodaj koho to bavilo… Výsledný efekt je, že aj učiteľ sa postupne sústredí na odkvačkovávanie kvačiek a ak deti tému nezvládnu, zaznie – „to nie je moja vina, ja som išiel presne podľa ŠVP”. A podobné je to aj s učebnicami. Recenzenti hlavne skontrolujú, či je v danej kapitole všetko v zhode s ŠVP. Autori sa musia prispôsobiť. Možno by v danom rozsahu strán vedeli ponúknuť originálne spracovanie témy, ale potom by sa im niektorá kvačka „nevošla”. A to neprichádza do úvahy.

Kreatívna práca učiteľa je dôležitá

Učiteľ v 60-tych rokoch bol jediným tvorcom svojej hodiny, majiteľom originálneho postupu, ako deti oboznámiť s Pytagorovou vetou. Ak to vyšlo, cítil uspokojenie a radosť z dobrej práce. Ak nie, vedel, že niečo musí zmeniť. Ten pocit autorstva je nenahraditeľný, veď radosť z tvorenia je jednou z najväčších ľudských radostí. Každá práca, v ktorej nemôžeme tvoriť nás postupne prestáva baviť.

Byť učiteľom vyžaduje všeličo, ale jedna podmienka je absolútne nevyhnutná – jeho práca ho musí baviť. A tým sme, veríme, odpovedali na otázku v perexe.

Išiel som podľa ŠVP

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top