Spoza školskej lavice
Po rozvíjajúcej sa výstavbe školských budov v I. ČSR (1918 – 1939) a s tým súvisiacimi zmenami školského systému, prichádza k dopytu po výrobe nového inventára škôl, ktorý mal reprezentovať nové typy škôl.
Každá škola musela podľa zákona disponovať základným vybavením – školským zariadením, ktoré malo po dlhé desaťročia ustálenú formu a menilo sa iba v jeho aktuálnom prevedení podľa toho kedy bolo vyrobené. Tu dostávali priestor miestni remeselníci, dielne alebo továrne a závody, dodávajúce školám potrebné množstvo inventáru. A tak ste mohli v školských časopisoch nájsť plagáty či slogany, ako je ten od Rudolfa Pietscha z Bratislavy: „Iba v mojej dielni vyrábam ten najlepší školský nábytok. Je zárukou pre účelné, kvalitné a veľmi cenné výrobky. Milerád Vám vyhotovím bezplatné a nezáväzné návrhy a nabídky.“ Viacerí obchodníci si dávali vyrábať produktový katalóg, ktorý školám dodávalo vtedajšie Ministerstvo školstva a národnej osvety.
Dôležitý bol nielen materiál, ale aj praktickosť
To, aké zariadenia školy vlastnili, do veľkej miery ovplyvňovalo ich finančné zázemie a podpora štátu. Existoval však školský inventár, bez ktorého by nemohla samotná škola fungovať. Lavica mala byť účelná a vyhovovať hygienickým, výchovným aj technickým požiadavkám. Jej konštrukcia mala byť zhotovená vo viacerých rozmeroch, výškach a tvaroch. Dôležitý bol výber materiálu, ktorý mal dlho vydržať bez častých opráv. Prísne požiadavky boli kladené najmä na to, aby bolo zabezpečené tiché vstávanie a sadanie. Tvar školskej lavice sa vyvinul z lavíc umiestňovaných v kláštoroch a katedrálach, kde sa v minulosti realizovalo vzdelávanie. Vyrábali sa z pevného dreva, najskôr s pevnou stolnou aj sedacou doskou, na ktorú sa zmestilo viacero žiakov. Neskôr sa variovala aj tzv. tabuľa lavice (stolná doska) aj sedadlá, ktoré sa pri niektorých typoch lavíc dali sklápať, a tiež sa vyprofiloval počet miest v jednej lavici na dve. Viaceré lavice mali v spodnej časti dosky, takže žiaci nemali nohy priamo na zemi.
Medzi typické školské zariadenia sa radili tabule. V minulosti sa na vyučovaní nevyužívali až do takej miery, pretože išlo o niekoľko spojených drevených dosiek natretých čiernou farbou na podstavci z trojnožky voľne stojace v priestore. Tzv. listové tabule, ktoré sa neskôr vyrábali so závesným systémom na steny, boli vybavené preklápacími časťami, ktoré sa dali zavrieť a otvoriť alebo fungovali na systéme kladky, kde mala tabuľa dve posuvné časti umiestnené za sebou alebo vedľa seba.
Počítadlá boli vyrobené z dreva, s niekoľkými kovovými tyčkami, na ktorých boli umiestnené hodnoty, najčastejšie v tvare guľôčok, piestikov či kociek. Mnohé počítadlá mali na pravej strane vložený hranol, vyrobený z bridlice, slúžiaci na zapisovanie podobne ako pri tabuli. Stretávame sa aj s malými žiackymi počítadlami, ktoré slúžili na samostatnú prácu žiakov v lavici.
Kráľ, prezident či krucifix
Súčasťou vybavenia tried bol tiež stôl pre učiteľa, umiestnený v prednej časti triedy, napravo od tabule. V minulosti sa pokladal na stupeň, aby učiteľ videl na všetkých žiakov, a tiež kvôli zdôrazneniu rozdielu učiteľ – žiak. Pokým v školách nezaviedli vodovod, žiakom na hygienu postačovalo kovové umývalo s vloženým lavórom a krčahom s vodou. Pece, do ktorých žiaci nosili polienka, zase suplovali dovtedy neexistujúce ústredné kúrenie. Vzhľadom na rozširujúce sa množstvo učebných pomôcok mali školy pre učiteľov k dispozícii skrine na pomôcky a stojany na nástenné obrazy a mapy. V triedach sa často využíval napríklad aj jednoduchý drevený prístroj na meranie výšky žiakov a ukazovadlo. Tradíciou sa tiež stalo vešanie obrazov kráľov, neskôr prezidentov a ďalších osobností daného režimu na stenu v prednej časti triedy. Vedľa týchto obrazov alebo priamo nad tabuľu sa umiestňoval aj „krucifix“, kresťanský kríž (s výnimkou obdobia socializmu). Výber miesta nebol náhodný, žiaci sa okrem učiteľa mali akoby stále pozerať aj na predstaviteľov štátu, a tak im prejavovať úctu.
Každý predmet zo školského zariadenia mal stanovenú sumu, za ktorú ich školy nakupovali. Svedčí o tom aj vedenie inventárov, ktoré si školy viedli. Vďaka tomu dnes vieme, že školský nábytok, nástenné obrazy a glóbusy patrili medzi najdrahšie kusy školského zariadenia.