Aj domáce úlohy musia mať jasný cieľ a zámer, inak sú zbytočnou stratou času
Sobota podvečer, zábava na rodinnej oslave beží v plnom prúde. Vzhľadom na prítomnosť rodičov niekoľkých školopovinných detí sa reč zvrtne aj na domáce úlohy. „V stredu som bol do pol druhej hore, vyrábal som 3D model bratislavského Slavína,“ ocko štvrtáka hrdo ukazuje fotografie naozaj perfektnej makety jednej z bratislavských dominánt. „To je nič,“ pokračuje po tom, ako nám všetkým padla sánka, „minulý rok sme na päťmetrový baliaci papier vyrábali zmenšeninu slnečnej sústavy v mierke zodpovedajúcej skutočným vzdialenostiam. To bol problém, lebo doma nemáme taký veľký priestor.“ A potom sa dozviete, akí sú tí slovenskí učitelia: „Predsa nikto normálny si nemôže myslieť, že štvrták takúto úlohu zvládne!“
Jasné vysvetlenie zámeru domácej úlohy
Zámer pani učiteľky je skvelý, ale zlyháva komunikácia. Nezabúdajme, že ak už sa rodič angažuje pri domácej príprave svojho dieťaťa, tak je to preto, lebo chce, aby bolo úspešné. Aby malo dobré známky, aby vyštudovalo dobré školy. Preto urobí všetko, aby malo jeho dieťa úlohu vyriešenú správne a urobenú dokonale. Rodič netuší, že zámerom nebolo vyrobiť dokonalý 3D model budovy v mierke, ale to, aby sa štvrták stretol s pojmom 3D, aby vymodeloval vlastnými silami čokoľvek, čo sa na danú budovu podobá. Aby o nej zistil čo najviac zaujímavostí a aby ich vedel prezentovať pred triedou. Pretože my, učitelia, vieme, že takto sa rodia budúci architekti, budúci historici, budúci rečníci. Ale iba v tom prípade, ak deti budú podobné úlohy riešiť samy.
Ale potom musíme rodičom vysvetliť, že nemajú do toho zasahovať, že môžu byť iba poradcovia a minimálne pomocné sily. Že to nie je úloha pre nich, ale pre ich deti. Musíme z hodnotenia vylúčiť tie práce, z ktorých je zjavné, že rodičia nevydržali
a realizovali si svoje detské sny. Lebo oni deťom tak trochu závidia tú skvelú úlohu, ktorú nikdy od svojej pani učiteľky nedostali.
„Chcel by som vidieť toho experta, ktorý vymyslel tieto príklady. S dcérou počítame úlohu už tri hodiny. Zišli sme sa celá rodina a nikto to nevie vyriešiť, ako mu to potom máme vysvetliť.“
Podobné emaily dostávame ako autori učebníc niekoľkokrát do roka. A my takmer s istotou vieme, že ide o úlohu, ktorá nemala byť zadaná na domácu prípravu. Pretože jej cieľom bola práca v skupinách a diskusia. Diskusia detí medzi sebou, diskusia detí a učiteľa. Nie diskusia detí a rodičov.
Zmysluplná domáca úloha
Keď už sa rozhodneme zadať domácu úlohu z matematiky, snažme sa, aby spĺňala tieto kritériá:
Netrvá dlho.
Nezabúdajme, že deti majú veľa krúžkov, často sa k úlohám dostanú až večer. Aj žiaci sú len ľudia a potrebujú si niekedy oddýchnuť.
Nie je náročná.
Cieľom úlohy je upevniť u žiaka presvedčenie, že vie, povzbudiť ho, dať mu pozitívny stimul. Úlohy, pri ktorých treba špekulovať, vymýšľať, tie si nechajme na prácu v skupinách v škole. Tu naučíme deti nebáť sa chýb, vedieť sa z nich poučiť. Tu vytvoríme priestor na rovesnícke vzdelávanie.
Reflektuje schopnosti žiaka.
Z domácej úlohy by si mal každý žiak vedieť vybrať časť, ktorá nie je preňho príliš ľahká ani príliš ťažká.
Ideálne je, ak je úloha nepovinná.
Už vás počujem: „Ale potom ju nebude nikto počítať!“ Ak bude zo zadania úlohy jasné, prečo je pre žiaka užitočné, tak ju počítať bude. Nepodceňujme našich žiakov. Oni sa učiť chcú – zmysluplne.
Ak bude úloha zábavná, hravá, zaujímavá, tak je to veľké plus.
Ak ju nebudeme zadávať každý deň, o to lepšie.
Ak je cieľom úlohy spolupráca s rodičom, musí to byť zo zadania úlohy jasné.