Ako si získať svojich žiakov

Učitelia sa často trápia tým, že sa im v triede zle učí. Nemajú dosť času na to, aby mali so žiakmi taký vzťah, aby bolo všetkým v triede príjemne. Je však všeobecne známe, že žiaci i dospelí sa radšej učia od tých, ktorých majú radi. A preto vložiť námahu do vzťahu, ktorý máte so svojimi žiakmi, je nesmierne dôležité. Neexistuje na to univerzálny recept, no možno pár odporúčaní môže pomôcť.

1. Používajte láskavý humor

Humor je liek. Vie pomôcť hlavne vám, ak musíte zvládnuť v triede náročnú situáciu, ktorá príde nečakane. Niekedy stačí povedať akože pre seba, no dosť nahlas na to, aby to žiaci počuli: „Jozef, učíš rád. Vybral si si toto povolanie, lebo máš rád ľudí, rád sa delíš o to, čo vieš…“  Žiaci väčšinou reagujú smiechom. A napätie je preč. Vyvarujte sa ale humoru, ktorý by mohol žiakov uraziť. Tá hranica je extrémne tenká. Ak ju prekročíte, je na mieste povedať: „Ospravedlňujem sa, ak sa ťa to dotklo.“ 

2. Vedzte, že dieťa vás nemôže uraziť

Učiteľov hnevá na žiakoch spôsob komunikácie s autoritami. No všetci sa neustále učíme. Predstava, že samotný status učiteľa vám prinesie autoritu, nie je správny. Prvým dôležitým postojom je nelipnúť na nej. V takomto prípade zvládnete s nadhľadom aj otázku: Načo mi toto bude? Stačí povedať: „Pravdepodobne bude v tvojom živote len málo situácií, kedy to využiješ. No ber to ako tréning mozgu. Tvoj mozog bude oddychovať pri počítačovej hre. Teraz mu dáme trochu zabrať.“ A usmejte sa. Nie ironicky, ale láskavo. Dieťa potrebuje vedieť, že provokácia nevyšla, no hranica je presne stanovená. Vami.

3. Staňte sa rozprávačom príbehov

Každá preberaná téma i tá vo fyzike, matematike či chémii môže začať príbehom. Ak ste v tom dobrý, získate si žiakov ako poslucháčov. Budú čakať ako kráľ Šahriár na každý nový Šeherezádin príbeh.

4. Buďte vzorom

„Dieťa netreba špeciálne vychovávať, treba pekne žiť a ono sa pridá.“  Táto myšlienka kedysi kolovala internetom a je múdra. Deti odpozorujú, kým ste a pridajú sa. Preto, ak budete láskavý k svojim žiakom, budú i oni k vám a medzi sebou. Ak s nimi budete súperiť, budú i oni s vami a medzi sebou. Ak nebudete konzistentný vo svojich postojoch a rozhodnutiach, aj oni si budú časom myslieť, že všetko sa dá variovať. Ak im nedovolíte sa pýtať, naučia sa mlčať aj vtedy, keď sa pýtate vy. Ak budete pravdivý vo svojich vyjadreniach a láskavý vo svojich prejavoch, budú také i „vaše“ deti. 

5. Priznajte, že niečo neviete

Existuje konferencia Učiteľ nie je Google, no niektorí učitelia to stále nechcú prijať. Svojím postojom Ja viem všetko docielia iba to, že ich budú chcieť žiaci nachytať. A to zabije akúkoľvek snahu o príjemnú atmosféru. Je lepšie povedať: „Tak toto som už od vysokej školy zabudla. Ak chvíľu počkáte, možno si spomeniem, no rýchlejšie asi bude, ak to teraz spolu vyhľadáme.“ Dokonca vznikne krásny priestor na to, aby ste povedali niečo o tom, čo sú to dôveryhodné zdroje.

6. Nezvyšujte zbytočne hlas

Krik ešte žiadnej situácii neprospel. Učiteľ by mal vedieť vycítiť moment, kedy už žiaci nie sú schopní udržať pozornosť a vynútiť si ju krikom je ten najhorší spôsob. Niekedy stačí povedať: „Skúste ešte chvíľu vydržať, rada by som povedala jednu veľmi zaujímavú informáciu.“ Potom treba dať rýchlo priestor pre aktivitu žiakov. Situácií, kedy je zvýšený hlas naozaj na mieste, býva v triede ako šafranu. Ak je to váš spôsob v každej vážnejšej situácii, jediné, čo vám to prinesie, je problém s hlasivkami. Žiaci si totiž dokážu zvyknúť aj na to, že niektorí učitelia riešia všetko krikom. 

7. Neklamte a neodsudzujte

Napriek všetkým dobrým predsavzatiam a postojom sa môže vyskytnúť situácia, kedy sa musíte rýchlo rozhodnúť, či je prospešné povedať pravdu. Študenti sa môžu spýtať: „Vyskúšali ste drogy? Pijete? Fajčíte? Čo si myslíte
o politike?“
Vyhraďte si právo neodpovedať. „Nechcem hovoriť
o sebe, no vo svojom okolí mám človeka, ktorý…“
Upriamite tak pozornosť iným smerom, no váš postoj k danej téme bude zrejmý a ten je podstatnejší ako vaše skúsenosti. Neodsudzujte žiakov, ktorí majú iný názor. Na korekciu ich názorov ste tu vy – pozorným počúvaním, videním vecí v kontexte a dôverou môžete dosiahnuť, že dieťa uvidí veci inak.

8. Oslovujte žiakov pekne

Dôležité je, aby ste čo najskôr vedeli krstné mená svojich žiakov. Dáva to žiakom pocit, že sa o nich zaujímate. „Ty tam v tom modrom svetri“ – takouto vetou v dieťati živíte pocit, že pre vás nie je podstatné. Ak netrafíte meno, pokojne povedzte: „Prepáč. Skúsim si to už zapamätať.“  Nabudúce sa môžete opäť pomýliť (zvlášť, ak učíte celú školu), tu pomôže humor: „Vidíte, mená študentov sú pre mňa tréningom mozgu. Musím trénovať viac.“  Verte mi, ak začnete hovoriť svojim žiakom zdrobneninou, najprv im to bude zvláštne (obzvlášť tým starším), no potom s istou dávkou recesie začnú pekne oslovovať aj jeden druhého. Bežne povieme Zuzka, Hanka, Katka, Janko, tak prečo nepovedať aj Vladko, Barborka, Martinka?

9. Nájdite vždy dôvod chváliť

Áno, sú často leniví a drzí. Najradšej by mali voľnú hodinu. No, väčšina žiakov je takými len do prvej pochvaly. Dieťa, ktoré má túžbu sa prejaviť, ak nemôže byť najlepšie, bude teda aspoň najhoršie, aby malo vašu pozornosť. Vtedy asi nepomôže dať len jasnú stopku, ale pokúsiť sa nájsť niečo, čo na dieťati úprimne oceníte. Niekedy stačí povedať miesto: Ty stále rozprávaš, tak ťa zamestnám – rozdaj pracovný list! úplne jednoduchú vetu: Všimla som si, Radko, že si šikovný. Poď, rozdáš toto ostatným. Chce to veľa sebazaprenia najmä pri deťoch, ktoré ubližujú spolužiakom i vám. Ale to, že deti, ktoré rodičia milujú, chodia do školy, aby sa niečo naučili a tie, ktorým sa nedostáva lásky preto, aby ich mal niekto rád, to nie je výmysel.

10. Majte na pamäti, že aj dieťa má svoje starosti

Nikdy nepovýšte vyučovací predmet nad dieťa. Tak ako i učitelia sú lepšími i horšími hercami, lebo všetci máme svoj osobný život s vrcholmi i pádmi a občas naozaj nevieme nechať starosti v kabinete, aj deti sú na tom úplne rovnako. Nikdy nevieme, či dieťa spí na lavici preto, že bolo celú noc na sociálnej sieti, alebo preto, že sa učilo na iný predmet a cíti taký tlak od rodičov, že nevedelo zo stresu zaspať, alebo sa rodičia hádali, alebo muselo dokonca pracovať. Tých „alebo“ je veľmi veľa. Nečakajte ani pri rozhovore medzi štyrmi očami, že dieťa bude úprimné, a povie pravdivo, čo sa deje. Jemu teraz postačí, ak budete ohľaduplný. A všímavý. 

11. Verte svojim žiakom

Ukrivdiť dieťaťu je najvážnejší pedagogický prehrešok. Ak sa vám to nechtiac „podarí“, zaručene ste prišli o žiakovu dôveru. Získať si ju späť je skoro nemožné. A je to tiež nesmierne dlhá cesta. Preto buďte radšej učiteľom s takým veľkým pedagogickým sebavedomím, že budete svojim žiakom od prvej chvíle veriť. Nebudete ich podrobovať neustálym skúškam, či si vašu dôveru zaslúžia. Povedzte im: „Verím vám.“  A myslite to úprimne. Pripravte sa ale na to, že vašu dôveru možno i opakovane sklamú. Hovorte s nimi o tom, no dajte im druhú šancu. Oni sa od vás učia. Učia sa byť lepšími, lebo niekto v nich úprimne verí.

Ako si získať svojich žiakov

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top