Chceme prednášky, nie projekty!

Čo robiť, keď žiaci volajú po diktovaní poznámok namiesto riešenia projektov?

Tento príbeh sa odohral na istej strednej škole.

„Žiaci dostali v maturitnom ročníku na predmet Podnikanie nového učiteľa (volajme ho Jozef). Už po niekoľkých týždňoch zistili, že jeho štýl práce je celkom iný ako štýl jeho predchodcu. Ten im na väčšine hodín prednášal teóriu, diktoval poznámky a robil prehľadné zhrnutia učiva. Naproti tomu Jozef frontálne prednášanie a diktovanie teórie nepovažuje za správny postup. Chce, aby žiaci riešili rôzne praktické projekty, aby hľadali rôzne informácie na internete a pod. Na hodinách im kladie otázky, snaží sa s nimi diskutovať, žiada od nich, aby prezentovali a obhajovali vlastné názory. Žiaci to niekoľko mesiacov znášali, no koncom novembra sa vzbúrili. Išli za vedením školy a žiadajú, aby učiteľ upustil od uvedených metód a namiesto toho im prednášal učivo tak, ako na to boli v minulosti zvyknutí. Argumentujú tým, že o niekoľko mesiacov ich z predmetu čakajú náročné skúšky a obávajú sa, že pri Jozefovom spôsobe vyučovania na ne nebudú dostatočne pripravení.

Riaditeľka školy žiakom sľúbila, že sa pôjde Jozefovi pozrieť na niekoľko hodín a že sa s ním porozpráva. Počas hospitácií sa jej Jozefov prístup páčil, no vnímala, že žiaci nemajú príliš chuť s ním spolupracovať.“

Ako by v tejto situácii mala riaditeľka postupovať? Mala by tlačiť na učiteľa, aby prešiel na prednášanie? Alebo by sa mala snažiť presvedčiť žiakov, že jeho postup je správny?
A čo učiteľ? Má sa žiakom prispôsobiť a učiť spôsobom, ktorý sám nepovažuje za optimálny?

Žiaci si vytvorili akýsi model toho, čo je normálne. A chránia svoj normálny model za každú cenu. Takémuto učiteľovi potom už nepomôže ani ústup a prechod na žiakmi požadovanú formu učenia, lebo ju zrejme nevie robiť tak dobre ako väčšina učiteľov a žiaci ho budú naďalej odmietať. Veľké šťastie má v tom, že riaditeľka stojí na jeho strane. Jediné rozumné riešenie vidím v tom, aby zvolali stretnutie a dohodli sa ňom, ako to bude ďalej, pričom s výhodami nového spôsobu vyučovania je potrebné oboznámiť aj rodičov a poprosiť ich o spoluprácu s učiteľom. 

Peter MRÁZ

Žiaci málokedy reálne vedia, čo chcú. Štandardný výklad, nadiktované poznámky, skúšanie z konkrétnych informácií im dáva akúsi istotu, jasné mantinely. Naopak, pomerne zle znášajú, keď majú sami určiť, čo je dôležité v učive, samostatne pracovať a čerpať z viacerých zdrojov. Diskusie so zapojením vyšších kognitívnych procesov sú pre nich tiež náročné. Netvrdím, že všetci, ale väčšina tých, ktorých som učil, tiež nechcela projekty, ale v podstate prijímali radšej tradičné vyučovanie (pokiaľ sa bavíme o teoretických predmetoch). Tento učiteľ vyučoval tak, ako sa podľa humanisticky orientovaného školstva učiť má. Na mnohých školách sa to tak však nedeje, a to z pomerne pochopiteľných dôvodov, ktoré sa netýkajú len samotného nastavenia školského systému, ale často aj sociálnych podmienok žiakov. 

Branislav KOLENIČ

Učiteľ je taký, ako by mal byť. V poriadku nie je systém a forma maturít. Študenti by mali v celej republike bojovať práve za to. Nie konzervovať starú školu. 

Mária ŠKODOVÁ

Je treba brať do úvahy aj decká. Každá kvalitná zmena sa zavádza tak, aby si to žiaci ani nevšimli. Pomaly a systematicky. Nie to na nich vybaliť po štyroch rokoch naraz. Vlastne sa učili jedným spôsobom celý školský čas
a zrazu pred maturitou niekto chce úplne niečo iné ako posledných 12 rokov? Ani dospelák by to nedal. Som za to, aby učiteľ trval na svojom systéme, pretože je dobrý, ale zavádzal ho pomaly a postupne. Čiastkovými zmenami sa dostal tam, kam potrebuje. 

Marcela KRAMPLOVÁ KOHOUTOVÁ

Učiteľ by mal trvať na metódach, ktoré vyžadujú žiakovu aktivitu a samostatnosť. Ale problém nie je len v žiakoch, ktorí si učenie chcú zľahčiť, ale vo forme skúšok a testov, na ktoré sa pripravujú. Potom žiaci rozmýšľajú logicky. Chcú efektívnu prípravu na tieto skúšky. Napríklad na ústne maturity z cudzích jazykov chcú nadiktovať pár viet ku každej téme. Všetky ústne skúšky by mali byť napasované na jednotlivých študentov a rozprávať by sa malo o projektoch, ktorým sa študent venoval. Všeobecné poznatky by mohol preveriť test, ktorý by mal vyžadovať poznatky, ktoré nie je možné získať len z hodín v škole. 

Marta MEDZIHRADSKÁ

Meniť systém učenia v maturitnom ročníku, tobôž ak je školský vzdelávací program nastavený tak, že štvrtáci ešte preberajú nove učivo, nie iba opakujú, nepovažujem za šťastný krok. Ak žiaci nie sú pripravení na takýto postup, akceptovala by som ich želanie a svoj vzdelávací experiment aplikovala v nižších ročníkoch. Optimum bude niekde v strede. Nedá sa iba diktovať, alebo iba diskutovať. Časť treba odprednášať, časť nechať na samoštúdium a diskusiu. Extrémy sú vždy škodlivé.  ν 

Mária MITUCHOVÁ

Názor psychologičky

Spôsob riešenia, ktorý trieda zvolila, nie je nevhodný. Ísť za riaditeľkou a sformulovať svoje požiadavky je legitímny postup, ktorému by však mali predchádzať pokusy riešiť problém s učiteľom. Verím, že ak by žiaci komunikovali slušne, väčšina učiteľov by ocenila ich asertivitu a bola by otvorená diskusii. Spolupráca je nutným predpokladom efektívnosti akejkoľvek vyučovacej metódy. Ani tie najlepšie vzdelávacie postupy neprinesú výsledky, ak sú žiaci v opozícii voči učiteľovi a odmietajú všetko, čo do triedy prináša.

Učiteľ by sa mal pokúsiť porozumieť argumentom žiakov. Mal by odlíšiť pohodlnosť od skutočných obáv, že pri tomto spôsobe vyučovania nezvládnu záverečné skúšky. Iste by pomohlo, keby si učiteľ so žiakmi prešiel formu a obsah skúšky a pomohol im prepojiť poznatky a skúsenosti, ktoré získavajú pri práci na projektoch, diskusiách a štúdiu internetových zdrojov s témami a otázkami na skúške. Je možné, že im chýba práve toto prepojenie, v ktorom pochopia súvislosti a dokážu z vlastných praktických skúseností vyťažiť odpovede na teoretické otázky. K tomu im môže pomôcť pravidelné písomné zhrnutie poznatkov či občasné hodiny, na ktorých zhodnotia, čo sa doteraz naučili.

Učiteľ je vo svojej oblasti odborník, pozná obsah aj didaktické metódy predmetu. Snaží sa viesť žiakov konštruktivisticky, vyžaduje ich vlastnú aktivitu, premýšľanie a prezentovanie názorov. V slovenskom školstve je to, bohužiaľ, stále pomerne výnimočné a žiaci na to nie sú zvyknutí. Mal by sa pokúsiť vysvetliť im, prečo zvolil práve tento prístup, aké sú jeho prínosy. Konkrétne v prípade predmetu Podnikanie sa dá odvolať aj na množstvo zahraničnej literatúry a študijných programov, v ktorých sa žiaci učia práve simuláciou riadenia fiktívnych podnikov. Učiteľ by mal okrem toho žiakom vysvetliť, že ich cieľom by nemalo byť zvládnutie skúšky, ale zvládnutie výziev, ktorým budú vo svojom budúcom živote čeliť. Skúška má len potvrdiť, že sú na to skutočne pripravení.

Z diskusie so žiakmi by mal vyplynúť kompromis. Učiteľ by sa mal pokúsiť prispôsobiť svoje vyučovacie metódy tak, aby študenti dostali potrebnú podporu v príprave na skúšky. To nemusí znamenať, že prejde na štýl svojho predchodcu, s ktorým sa nestotožňuje. No môže niektoré hodiny koncipovať inak, môže žiakom odporučiť podpornú literatúru, môže im dať individuálne na výber medzi prácou na projekte a teoretickým spracovaním témy a pod. Ak budú žiaci  cítiť, že učiteľovi záleží na ich názoroch a úspechu, budú s ním ochotnejšie spolupracovať a prijmú aj menej tradičné metódy. 

Zuzana BURJANOVÁ

Chceme prednášky, nie projekty!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top