Čo je úlohou školy?

Čo je úlohou školy?

Koľkokrát ste si už odpovedali na otázku čo je úlohou školy? Vzdelávať žiakov, vychovávať žiakov, pripraviť žiakov na celoštátne alebo nebodaj medzinárodné testovanie, pripraviť ich na ďalší stupeň vzdelávania, pripraviť ich do zamestnania, pripraviť ich na život… A určite by sa dali vymyslieť ešte ďalšie, možno aj sofistikovanejšie odpovede. 

Problémom je, že každá z týchto odpovedí je tak trochu správna. Ich spoločným negatívom ale je, že všetky vedú k určovaniu takých či onakých vzdelávacích plánov, teda k určovaniu obsahu. V R∙A∙U však zdôrazňujeme, že obsah je iba prostriedkom, nie cieľom. Navrhujeme preto ešte jednu odpoveď. Čo keby bolo úlohou školy vychovať šťastných, spokojných a úspešných ľudí? Tento cieľ je veľmi ťažké zhmotniť do obsahových či výkonových štandardov. A vďaka tomu je aj pomerne odolný rôznym deformáciám. 

6 charakteristík školy, ktorá vychováva šťastných ľudí

Známy psychológ Mihaly Csikszentmihalyi a menej známy Kevin Rathunden skúmali, z akých rodín pochádzajú šťastní, spokojní a úspešní ľudia. Inšpirujúc sa (čiastočne) ich výskumom, skúsime charakterizovať, aké by malo byť školské prostredie, ktoré bude predpokladom pre výchovu takýchto ľudí.

Jasnosť. Žiaci vedia čo sa od nich očakáva. Vyjadrovanie učiteľov je jednoznačné, nedovoľuje budúce dopĺňanie ani odoberanie významov, žiadny skrytý zmysel. Vety začínajúce „Ja som si myslela, že…“ či „Ale ja som to myslel takto…“ vďaka tomu neprichádzajú do úvahy. Samozrejme, rovnako jasné vyjadrovanie očakávame aj od žiakov.

Možnosť voľby. Možnosť vyplývajúca z prvej zásady R∙A∙U. V predchádzajúcom čísle DOBREJ ŠKOLY sme písali o menu, ktoré môžeme poskytnúť žiakom. Je to akási lokálna možnosť voľby – čo chcem a budem robiť práve tu a teraz. Ale voľbu chápeme aj širšie. Napríklad či sa chcem a či nechcem práve teraz učiť. Alebo ešte širšie. Napríklad či sa vôbec chcem tieto veci učiť. Samozrejme, to znamená aj ochotu niesť následky svojich rozhodnutí. A to je veľmi vážna téma, na ktorú naša spoločnosť vôbec nie je pripravená a je otázne kedy bude. 

Primerané výzvy. Témy či problémy predkladané žiakom sú pre nich primeranou výzvou. Nie príliš jednoduché, aby boli nemotivujúce, nie príliš zložité, aby boli demotivujúce. Nič prevratné, ale predsa len náročné v našich podmienkach.

Dôvera. Dôvera žiakov k žiakom, dôvera učiteľa k žiakom a dôvera žiakov k učiteľovi. Opäť prvá zásada. Žiak musí mať možnosť naplno, bez obáv sa pustiť do akejkoľvek aktivity. Bez strachu z neúspechu.

Zameranie sa na súčasnosť. Ak budeme nad dnešnou nevydarenou písomkou uvažovať, ako zníži žiakove šance dostať sa o päť rokov na medicínu, tak mu príliš nepomáhame. Dnešná písomka bude zajtra včerajšou a chceme aby zajtra pracoval s chuťou a nie s negatívnymi pocitmi. Ak deťom nad hlavou visí Damoklov meč rodičovskej predstavy budúcnosti, ťažko budú hľadať radosť v tom, čo robia práve teraz.

Pravidlá. Jasne stanovené a všetkými akceptované pravidlá určujú jasné hranice. Umožňujú sústrediť sa na podstatné. Umožňujú dodržiavať ich alebo nedodržiavať a niesť následky.

Týchto šesť charakteristík umožňuje, aby sa všetci v triede, žiaci aj učitelia mohli s radosťou venovať tomu, čo sa v školských triedach obvykle deje. A čoho cieľom je, aby okolo nás bolo čo najviac spokojných, šťastných a úspešných ľudí. Tento cieľ je navyše veľmi univerzálny. Takýto totiž môže byť vedec, ale aj stolár, predavačka, učiteľka, záhradník… A to je na tom najkrajšie. 

Čo je úlohou školy?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top