Majú mať žiaci možnosť zvoliť si sami prvý cudzí jazyk?

Všetci žiaci sa u nás od 3. ročníka základnej školy začínajú povinne učiť prvý cudzí jazyk (spravidla v rozsahu 3 vyučovacie hodiny týždenne). Do septembra 2010 si mohli vybrať jeden zo šiestich cudzích jazykov (Aj, Fj, Nj, Rj, Šj, Tj). Minister školstva Eugen Jurzyca však stanovil, že prvým cudzím jazykom bude pre všetkých povinne anglický jazyk. V súčasnosti ministerstvo školstva plánuje toto obmedzenie zrušiť a opäť ponechať na roz­hod­­nu­tí žiakov, resp. rodičov, ktorý cudzí jazyk sa dieťa začne učiť ako prvý. Pre úplnosť dodajme, že základné školy sú povinné ponúkať žiakom od 7. ročníka v rámci voliteľných predmetov aj druhý cudzí jazyk, ktorý si žiaci môžu (ale nemusia) vybrať. Ak si ho vyberú, študujú ho potom 2 hodiny týždenne. Dôležitou otázkou je aj to, či má byť štúdium druhého jazyka od 7. ročníka dobrovoľné alebo povinné. Sústreďme sa však teraz na otázku prvého cudzieho jazyka: má ním byť povinne anglický jazyk alebo majú mať žiaci možnosť voľby? Pre obe možnosti existujú argumenty za i proti. 

Argumenty ZA

  • Ak sa chceme naučiť cudzí jazyk, musíme do toho investovať veľmi veľa času a úsilia. V slobodnom školskom systéme by deti (resp. ich rodičia) mali mať mať možnosť výberu, do čoho budú investovať stovky hodín času. Ak niekto „hore“ urobí za nich zlé rozhodnutie, ich úsilie nebude efektívne vynaložené a jeho výsledky budú slabé.
  • Vnímanie užitočnosti jednotlivých cudzích jazykov závisí od rôznych faktorov, napríklad od regiónu, v ktorom žiak žije alebo od jeho životných či profesijných plánov. Na západe Slovenska môže byť užitočnejšia nemčina, na východe ruština. Pre budúceho vedca môže byť užitočnejšia angličtina, pre budúceho lekára či zdravotnú sestru nemčina a pre budúceho operného speváka taliančina.
  • Na trhu práce sa lepšie uplatňujú schopnosti, ktoré sú vzácne. Znalosť angličtiny tak môže byť menšou konkurenčnou výhodou ako napríklad znalosť francúzštiny či taliančiny.
  • Možnosť voľby cudzích jazykov (vrátane prvého) zväčšuje priestor pre profiláciu škôl. Niektoré sa môžu špecializovať na germánske jazyky (angličtina, nemčina), ďalšie na románskej jazyky (francúzština, taliančina, španielčina), iné na slovanské jazyky (ruština).

Argumenty PROTI

  • Je nespochybniteľné, že angličtina je lingua franca dnešného sveta. Je jazykom vedy, technológií, internetu, diplomacie, najvýznamnejších svetových médií, cestovného ruchu atď. Dobre ovládať tento jazyk je dôležité a praktické bez ohľadu na región, v ktorom dieťa žije a profesiu, ktorú chce neskôr vykonávať.
  • Naše školy zápasia s nedostatkom financií, pomôcok aj učiteľov jazykov. Reálne mnohé z nich nebudú schopné umožniť žiakom 3. ročníka reálnu voľbu cudzieho jazyka. Hrozí, že na niektorých školách si budú žiaci musieť vyberať napríklad medzi nemčinou a ruštinou. A to aj tí, ktorí chápu, že angličtina je najdôležitejšia.
  • Na vyučovanie anglického jazyka je (celosvetovo) k dispozícii najviac učebníc, metodických materiálov, aplikácií, webov a ďalších zdrojov, takže je relatívne jednoduchšie zabezpečiť kvalitnú výučbu tohto predmetu.
  • Ak by sa deti učili iba jeden cudzí jazyk, bola by otázka jeho voľby zložitejšia. Keďže sa však väčšinou učia dva, majú možnosť zvoliť si popri angličtine druhý cudzí jazyk podľa osobných preferencií (región, záujmy, budúca profesia…)
  • Niektorí ľudia sú naladení proti angličtine najmä preto, že majú výhrady voči USA. Týmto ideologickým pohľadom však zbytočne poškodzujú deti, ktoré by angličtinu veľmi potrebovali, a to bez ohľadu na pôsobenie USA.
Majú mať žiaci možnosť zvoliť si sami prvý cudzí jazyk?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top