Čím skôr začneme dieťa učiť, tým lepšie budú jeho výsledky. Naozaj?

Kedy je najvhodnejší vek na nástup dieťaťa do školy?

Začiatok školskej dochádzky je v rôznych krajinách iný. U nás je to 6. rok života dieťaťa. Vo väčšine anglicky hovoriacich krajín to je 5. rok života dieťaťa. A sú tiež krajiny, kde nastupujú deti do školy až po dovŕšení 7. narodenín. Máme teda skupiny žiakov, ktoré v rovnakom veku majú za sebou štyri alebo šesť rokov školskej dochádzky. Vyzerá to na relevantný rozdiel, ktorý by sa mal premietnuť aj do dosahovania výsledkov. Čím skôr začneme vzdelávanie, tým lepšie výsledky. Taká je prvoplánová logická úvaha. 

Sivá je teória, zelený strom praxe 

Viacerých výskumníkov zaujímalo, či roky skorého zaškolenia prinášajú benefit. Niekoľko štúdií ukázalo, že skôr zaškolené deti sú školsky úspešnejšie. Bezprostredný efekt mnohých intervencií špeciálno-pedagogických, psychoterapeutických i medicínskych býva výrazný. Zaujímavou otázkou pre odborníkov týchto profesií je dlhodobý efekt. Táto optika sa dostala aj medzi výskumníkov školských tém.

Do centra záujmu sa presunula otázka či efekt skorého zaškolenia môžeme pozorovať aj neskôr. Konkrétne napríklad v čítaní. Prvý pokus urobil W. B. Elley v roku 1992. V dvoch analýzach porovnával dvadsiatku krajín a vyšli mu rozporuplné výsledky. Sebastian P. Suggate v rámci svojej doktorandskej práce túto tému preskúmal a hovorí, že „diabol sa vždy skrýva v detaile“. Tou premennou, na ktorú bolo treba prihliadať, bol vek testovaných. U deväťročných žiakov bol efekt skorého zaškolenia pozitívny. Ich čitateľské zručnosti boli lepšie. U štrnásťročných žiakov to už bolo naopak. Vo vyššom veku boli schopnejšími čitateľmi tí žiaci, ktorí nastúpili do školskej dochádzky neskôr.

S. P. Suggate si chcel tieto výsledky overiť a analyzoval výsledky z PISA meraní z roku 2006. Zistil, že v porovnaní medzi 54 krajinami s rôznym začiatkom zaškolenia u 15-ročných žiakov neexistuje rozdiel vo výkonoch. Naša prvoplánová logika – čím skôr začneš čítať, tým budeš lepší – zdá sa, neplatí. Iným zaujímavým zistením bolo, že medzi žiakmi so skorším začiatkom bola v rámci krajín zistená väčšia vnútorná variabilita. Čo znamená, že je výraznejší rozdiel medzi schopnosťami žiakov. Je tam viac neborákov s mizernými výkonmi a priemer krajiny vyťahuje skupina excelentných detí. Je otázne, či faktor veku zaškolenia spôsobuje takýto rozdiel alebo je tam ešte iná premenná, ktorá spôsobuje takýto výsledok.

Jedna lastovička leto nerobí

Suggate si chcel svoje zistenia potvrdiť na inej vzorke, a tak sa vydal na Nový Zéland. Krajina, ktorá svojou školskou politikou vytvorila veľmi zaujímavé skupiny na skúmanie. Deti nastupujú do škôl v piatich rokoch. V štátnych školách začínajú s čítaním v prvom roku, kedy je pravidelne monitorovaný pokrok prváčikov. Štandardne zvykne zaostávať 15 až 20 % žiakov. Tí dostavajú extra podporu. Drvivá väčšina 6-ročných detí vie plynule čítať. Zároveň je v krajine relatívne silná tradícia waldorfských škôl, v ktorých sa s čítaním začína okolo 7. roku života dieťaťa.

Suggate testoval čitateľské schopnosti počas prvých šiestich rokov zaškolenia. Pri treťom testovaní u 10 ročných žiakov sa rozdiel úplne stratil. Počas výskumu sa rozhodol pre paralelný výskum u 12 ročných žiakov a výsledky boli takmer rovnaké. U 12 ročných žiakov sa neukázal žiaden pozitívny efekt skoršieho zaškolenia, dokonca v jednom sledovanom parametri (čítanie s porozumením) boli neskôr začínajúci mierne lepší.

V správnom čase

Zaujíma nás vysvetlenie daného javu. Suggate sa opiera o vývinové teórie poznávacích schopností. Hovorí, že schopnosť nie je to isté ako pripravenosť. Dieťa je schopné dekódovať jazyk, ale ešte ho plne neovláda. Písaný jazyk vie dešifrovať, ale nevie plnohodnotne spracovať vedomosti. 

A aký je poznatok neurovied? Do 7. roku života dieťaťa je aktívnejšia pravá hemisféra. Táto je tvorivá, umelecká, imaginatívna. Ľavá hemisféra začne byť aktívnejšia po 7. roku života. Je analytická, má na zodpovednosti všetky akademické schopnosti, na ktorých bazírujeme. Problém so skorým zaškolení je, že oslovujeme funkcie, ktoré na svoj výkon ešte len dozrievajú. Semiačka sa jednoducho musia sadiť v správny čas.

Čím skôr začneme dieťa učiť, tým lepšie budú jeho výsledky. Naozaj?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top