Majú neprospievajúci žiaci opakovať ročník?

Dokument Učiace sa Slovensko (Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania) vyvoláva v týchto dňoch medzi učiteľmi mnohé polemiky. Častou témou diskusií je napríklad návrh, aby žiaci na I. stupni ZŠ neopakovali ročník, resp. opakovali ho iba v krajných prípadoch. V súčasnosti u nás prepadá 5,4 % prvákov (cca 3 000 ročne) a asi 2,2 % žiakov 2. – 4. ročníka (cca 3 300 ročne). Že to nie je nevyhnutné, ukazuje príklad krajín ako Nórsko, Bulharsko, Island, ktoré opakovanie ročníka nepoznajú. A viaceré ďalšie krajiny ho majú povolený v istých ročníkoch a zakázaný v iných. Názory odborníkov na opakovanie ročníka sa líšia. Je to zaujímavá diskusia, v ktorej zaznievajú mnohé ZA a PROTI.

Argumenty ZA

  • Dom nemožno stavať bez základov. Najmä na I. stupni je dôležité, aby žiak získal pevné základy, na ktorých bude môcť vo vyšších ročníkoch stavať. Pustiť ho bez nich do vyšších ročníkov by bolo voči nemu samotnému nezodpovedné, pretože bez zvládnutia učiva nižších ročníkov nemá predpoklady zvládnuť učivo tých vyšších.
  • Ak by žiak bez dostatočného zvládnutia učiva postúpil do vyššieho ročníka, mohol by sa stať brzdou pre ostatných spolužiakov, keďže by si vyžadoval príliš veľa pozornosti a úsilia zo strany učiteľa.
  • Nie každý žiak má predpoklady postupovať v škole rovnakým tempom. Na opakovanie ročníka sa môžeme pozerať ako na jeden zo spôsobov, ako pre individuálneho žiaka znížiť tempo vzdelávania.
  • Hrozbu opakovania ročníka možno vnímať aj ako istú formu motivácie pre učenie sa. Ide však o negatívnu motiváciu, ktorá by vo vzdelávaní mala byť využívaná obozretne a iba zriedkavo.
  • Ak žiak počas školského roka vymešká veľký počet hodín (bol s rodičmi v zahraničí, bol dlhodobo hospitalizovaný a pod.), môže byť opakovanie ročníka legitímnym riešením. Prísne vzaté vtedy ani nejde o opakovanie, pretože žiak vzdelávanie pre absencie neabsolvoval.

Argumenty PROTI

  • Zaostávanie každého žiaka má špecifické príčiny, ktoré je potrebné odhaliť a riešiť. Môže ísť o psychické problémy, problémy v rodine, nedostatočnú znalosť vyučovacieho jazyka atď. Podobne ako zvýšená teplota je symptómom choroby, nie chorobou samotnou, aj zaostávanie v škole je symptómom iných problémov. Tak, ako všetkým pacientom so zvýšenou teplotou nemôžeme predpísať rovnakú terapiu, podobne všetkým žiakom so vzdelávacími problémami nie je správne naordinovať opakovanie ročníka.
  • Ak sa ukázalo, že nejaký postup nefunguje, nemá zmysel opakovať ho znovu v nezmenenej podobe. Ak nám predpísané antibiotikum nezabralo, nebudeme ho brať ešte raz, skúsime niečo iné. Ak sa ukázalo, že pri bežnom vyučovaní žiak nebol schopný učivo zvládnuť, nemá zmysel vystaviť ho ešte raz rovnakému postupu.
  • Často sa stáva, že žiak má problémy iba v jednom – dvoch predmetoch. Nemá zmysel nechať ho opakovať všetky predmety, vrátane tých, ktoré zvládol.
  • Pri opakovaní ročníka je dieťa vytrhnuté z kolektívu spolužiakov, na ktorý si zvyklo a preradené medzi iných žiakov, na ktorých si musí opäť zvykať. Noví spolužiaci k nemu pristupujú ako k prepadlíkovi, čo sťažuje zapadnutie do kolektívu. K jednému problému tak dieťaťu pridávame ďalší.
  • Opakovanie ročníka je v našej spoločnosti vnímané ako istá stigma. Dozvedia sa o tom všetci v škole, kamaráti, susedia, kolegovia rodičov v zamestnaní, širšia rodina. Negatívne dôsledky tejto stigmy sú neprimerané k problému, ktorý ich spôsobil.

Poznámka: Text je zhrnutím najčastejšie sa vyskytujúcich argumentov.
Autor sa s nimi nemusí nutne stotožňovať.

Majú neprospievajúci žiaci opakovať ročník?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top