Majú učitelia ústne skúšať žiakov pri tabuli pred celou triedou?

Majú učitelia ústne skúšať žiakov pri tabuli pred celou triedou?

Ústne skúšanie žiakov pred tabuľou neodmysliteľne patrí k typickému obrazu školy. Pamätáme si ho každý zo svojich školských čias, vyskytuje sa v každom filme zo školského prostredia. To však nemusí nutne znamenať, že v dneš­nom svete a z pohľadu dnešných poznatkov pedagogickej vedy ide o vhod­nú formu preverovania vedomostí žiakov. Nepatrí ústne skúšanie žiakov pred celou triedou do rovnakej kategórie ako latinčina, kalamár či trstenica? Aké sú benefity a aké riziká tejto formy hodnotenia žiakov? Sú benefity dostatočné na to, aby vyvážili negatíva? Názory sa rôznia – niektorí pedagógovia uvádzajú argumenty ZA, iní PROTI. Pozrime sa spoločne na tie najčastejšie.

Argumenty ZA

  • Ústna odpoveď pri tabuli učí žiaka verejne vystupovať, do istej miery si ňou nacvičuje ústny prejav a prezentačné zručnosti: učí sa jasne vyjadrovať, formulovať myšlienky, argumentovať, reagovať na otázky atď.
  • Je pravda, že niektorí žiaci sa pri ústnej odpovedi pred triedou necítia príliš komfortne. Práve pre nich je to však dôležitý tréning prekonávanie trémy a zvládania záťažovej situácie. (Vysokoškolskí učitelia sa sťažujú, že ešte aj ich študenti majú niekedy strach z vystúpenia pred publikom. To naznačuje, že je to kompetencia, ktorú je potrebné trénovať už na nižších stupňoch škôl.)
  • Niektorí žiaci sú lepší v písomnom prejave, niekomu naopak písanie príliš nejde. Nebolo by teda správne, keby učitelia využívali iba písomné formy hodnotenia, pretože by tak mohli istú skupinu žiakov znevýhodňovať. Dysgrafici, no nielen tí, potrebujú dostať príležitosť aj na ústny prejav, aby naozaj ukázali, čo sa naučili. 
  • Väčšina používaných foriem preverovania vedomostí žiakov je hromadná, t. j. úlohy či otázky sú rovnaké pre všetkých. Naproti tomu ústne skúšanie pri tabuli je možné individualizovať – učiteľ sa môže pýtať na veci, ktoré sú špecifické pre daného žiaka. 
  • Skúšanie žiakov pri tabuli je v istom zmysle najtransparentnejší systém hodnotenia. Všetci žiaci triedy totiž môžu sledovať výkon hodnoteného a presvedčiť sa tak, či výsledné hodnotenie žiaka zodpovedá jeho výkonu.

Argumenty PROTI

  • Pre niektorých žiakov je ústne skúšanie stresujúce. Všeobecne platí, že strach a stres znižujú výkon, takže učiteľ môže na základe ústnej odpovede žiaka získať o úrovni jeho vedomostí skreslený obraz.
  • V niektorých prípadoch môžu ústne odpovede viesť k posmievaniu alebo dokonca k šikanovaniu slabých žiakov alebo žiakov, ktorých verbálny prejav počas ústnych odpovedí je slabý. Informáciu o tom, do akej miery zvládol konkrétny žiak učivo, by mal získať predovšetkým jeho učiteľ a nie je nutné (a často ani vhodné), aby sa o tom dozvedali všetci žiaci triedy.
  • Ústne odpovede sú často iba skúškou pamäte. Učiteľ zadá tému a žiak začne „recitovať“ všetko, čo si k danej téme zapamätal. Takáto forma hodnotenia do modernej školy nepatrí. Ak učiteľ žiaka vyvolá, mal by s ním viesť zmysluplný dialóg odhaľujúci porozumenie učivu.
  • Ústne skúšanie predstavuje pomerne neefektívne využívanie drahocenného času. Učiteľ buď vyzve ostatných žiakov, aby sledovali odpoveď (čo mnohí nerobia), alebo im na čas skúšania zadá samostatnú prácu, ktorej sa tiež mnohí nevenujú. Z celej triedy tak vlastne počas ústneho skúšania pracuje iba jeden žiak. 
  • Ústnu odpoveď je ťažké objektívne zhodnotiť. Neexistujú na to kritériá a učiteľ je pod časovým tlakom. Keďže o odpovedi spravidla neexistuje žiadny obrazový, zvukový ani písomný záznam, žiak ani rodič nemajú efektívnu možnosť hodnotenie reklamovať.
Majú učitelia ústne skúšať žiakov pri tabuli pred celou triedou?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top