Príliš časté striedanie učiteľov, dokonca počas školského roka, určite neprospieva nikomu. Na druhej strane model, keď jeden učiteľ učí napríklad matematiku v jednej triede od 5. po 9. ročník tiež nie je podľa mnohých optimálny. V praxi existujú na výmeny učiteľov rôzne praktické dôvody. Predpokladajme však na chvíľu, že by neexistovali a že by sa riaditeľ školy mohol slobodne rozhodovať, či bude učiteľov medzi triedami zámerne rotovať (po roku či dvoch), alebo či sa bude snažiť o čo najväčšiu kontinuitu, teda aby sa počas štúdia na II. stupni ZŠ alebo na SŠ menili v triedach učitelia jednotlivých predmetov čo najmenej. Čo by bol pedagogicky vhodnejší postup? Odpoveď nie je celkom zrejmá, pretože existujú argumenty ZA čo najväčšiu kontinuitu aj PROTI nej.
Argumenty ZA
- Každému učiteľovi istý čas trvá, než sa so svojimi žiakmi lepšie zoznámi, než spozná ich záujmy, povahy, problémy, prípadne aj ich rodičov. Takáto hlbšia znalosť je dôležitou podmienkou hlbšieho výchovného pôsobenia na žiakov. Preto nie je dobré, keď sa učitelia zbytočne striedajú – proces spoznávania tak musí začať vždy odznova.
- Niektorí žiaci dokážu podávať dobré študijné výkony až vtedy, keď učiteľa bližšie spoznajú a zvyknú si na jeho spôsob komunikácie, výkladu, skúšania, hodnotenia. Na štúdium takýchto žiakov môže mať striedanie učiteľov negatívny vplyv.
- Ak učiteľ vie, že bude v triede učiť niekoľko rokov, lepšie si môže rozvrhnúť učivo do jednotlivých ročníkov a naplánovať celkový systém práce v triede.
- Ak učiteľ pôsobí na žiakov dlhodobo (niekoľko rokov), je väčšia šanca, že dosiahne nejaké pozitívne zmeny aj v oblasti výchovy a formovania osobnosti žiakov. Takto môže lepšie vnímať dopad vlastnej práce a je motivovanejší, než keď sa každý rok venuje inej skupine žiakov, na ktorých sa efekt jeho práce až tak neprejaví.
Argumenty PROTI
- Tak, ako sa od seba líšia jednotliví žiaci, tak sú navzájom odlišní aj učitelia. Žiaci sa budú v živote stretávať so širokým spektrom rôznych ľudí, je preto dôležité, aby už v škole mali možnosť spoznať rôzne typy dospelých s rôznymi vlastnosťami a rôznym prístupom k nim.
- Existujú rôzne štýly vyučovania a rôzne kognitívne štýly učenia sa. Učiteľ s istým špecifickým vyučovacím štýlom nie je rovnako vhodný pre všetkých žiakov. Aj preto je dobré, keď sa učitelia z času na čas, povedzme po dvoch rokoch, striedajú.
- Niektorí učitelia zvyknú žiakov už po krátkom čase „onálepkovať“ a s touto nálepkou k nim potom ďalej pristupujú. Žiaci sú tak v mysli učiteľa rozdelení na bystrých, usilovných, ochotných, nepozorných, nechápavých, lenivých, nedisciplinovaných, drzých… Problém je, že aj keď neskôr dôjde u žiaka k zmene správania, učiteľ to často nevníma a zotrváva pri pôvodnej nálepke. Žiak sa jej zbaví až pri výmene učiteľa.
- Každý učiteľ si z času na čas s niektorými žiakmi „nesadne“. Niekto by mohol namietať, že pri skutočne profesionálnom učiteľovi to neprichádza do úvahy, realita je však iná. Nie je asi optimálne, keď je takáto vzájomne nekompatibilná dvojica donútená stretávať sa celé roky. Zmena v tomto prípade prospeje obom stranám.
- Ak má celá škola fungovať ako jeden tím, je výhodné, keď jednotliví učitelia postupne spoznajú čo najviac žiakov školy. To sa dá dosiahnuť iba rotáciou učiteľov.