Rubrika o učiteľoch a učiteľkách, ktorí nám zmenili život
„Moja pani učiteľka je tá najlepšia zo všetkých,“ hovoria si neraz prváčikovia a možno občas ešte aj pár druhákov. Postupne sa však začne zmrákať a vzťahy ochladnú, a to najmä po prechode na druhý stupeň. Z mamy a učiteľky v jednom je už pomaly, ale isto len to druhé a iba zriedkavo sa stretnete s obdobným komplimentom pre svoju ,,panšelku“. Prečo? Tuším by ich odpovede zneli: ,,No hádam nie som trápny. Však to je učka, nie nejaká bohyňa,“ a podobné cool a in reči.
Ja si však spomínam na učiteľa, za ktorého by sa moji vtedajší spolužiaci pobili aj ako veľkáči. Pán učiteľ, pred ktorého hodinou vedeli, že treba byť slušný, pokojný a úctivý. Zároveň si však uvedomovali, že môžu očakávať 45 minút nádhernej púte dejinami a hoci s presilenou rukou od zachytávania poznámok, budú to skvelé momenty. Vtedy pred väčšinou hodín naši chalani hrali pred tabuľou „minifucik“ s loptičkou z papiera a dievčatá sa skupinkovali a ohovárali. Ale pred touto? Vzájomné skúšanie sa, opakovanie si a záujem o históriu. Zrazu zazvonilo, vošiel a… ticho. Ozaj sme všetci stáli, zošity a knihy na laviciach, tašky zavesené a šla z nás úcta. Ale nie k človeku, ktorý kričal a dával poznámky. On to akosi nepotreboval. Neviem, či to bolo výškou, vekom, pohlavím, tónom hlasu, bolo to asi všetko v jednom. Ale on bol hlavne osobnosťou. Tým, kým sa niekto nestane po celý svoj život, hoci sa i veľmi snaží.
Netuším, ako by na jeho výučbu reagovali dnešní žiaci, ale mňa môj prvý učiteľ dejepisu nasmeroval k láske k dejinám. Síce práve od neho som dostala svoju prvú päťku (a oplakala som ju prenesmierne), na dejiny som však nezanevrela. Práve naopak, aj vďaka nemu som dnes i ja učiteľkou tohto predmetu.
Monika JAGNEŠÁKOVÁ
ZŠ J. G. Tajovského, Banská Bystrica
Napíšte nám aj vy spomienku (cca 1 700 znakov) na niektorého svojho učiteľa či učiteľku. Spomienky môžete posielať na [email protected].