Na „nežnú“ nemáme právo zabudnúť

Na "nežnú" nemáme právo zabudnúť

Divadelné predstavenie v SND, výstava na hrade i ocenenie Biela vrana – spomeňme si na to, na čo môžeme byť pyšní

Narodia som sa tridsaťjeden rokov po vojne. Zdalo sa mi to vtedy tak dávno, hoci sme z každej strany počúvali o tom, že mier nie je samozrejmosť. Vyrastala som v socializme, v ktorom sa veci ako stišovanie hlasu na chodbe, státie v dlhých radoch, večné kamarátstvo s Leninom brali ako každodenná súčasť života – to bola naša samozrejmosť. Čím som bola staršia, tým viac som rozumela, prečo sa u nás doma dáva na záver rozhovoru veta „Ale toto nikde, prosím ťa, nehovor!“

Prešlo tridsať rokov odvtedy, čo ľudia nabrali odvahu. Od momentu, kedy už toho bolo dosť a lavína, ktorá sa  spustila v strednej Európe, nabrala na sile. Už dlhšie však vnímam, že nadšenie oslavovať čosi, čo na seba cestou za tie tri desaťročia nabalilo najprv mečiarizmus, potom niekoľkonásobné víťazstvo „jedného smeru“ či fašistov v parlamente, sa stráca. Ostala len horká pachuť s otázkou: Je naozaj toto TO, čo sme pred tridsiatimi rokmi na námestiach chceli? A možno i preto vzniklo v SND predstavenie s názvom Dnes večer nehráme.

Keď herci nehrajú

Divadlo uvádza vo svojom programe túto divadelnú hru slovami: „Revolúcia novembra 89 ako zábavný kabaret z hereckého prostredia… Aká bola úloha hercov počas novembra 89? Hrať či nehrať, to je otázka!“

Hra začína rámcovým príbehom z inej divadelnej hry, ktorá sa presne pred tridsiatimi rokmi v národnom naštudovávala. Bol to Nepriateľ ľudu od Ibsena. Ó, aké príznačné! Hra o pravde, o práve na informácie, o utajovaní skutočnosti.

Prvé informácie o policajnej brutalite zastihli hercov v čase tesne pred predstavením. Nástojčivý dialóg, ktorý vtedy herci za oponou viedli, naliehavé otázky, ktoré si vtedy kládli a rozhodnutie i zodpovednosť, ktorú vtedy prijali, z nich robí jeden z najdôležitejších pilierov revolúcie. Venovali revolúcii svoju tvár. Tú, ktorú poznalo celé Slovensko z televíznych inscenácií i divadla. Hercova tvár je hercova výkladná skriňa. Ak niekam prišiel pán Chudík, znamenalo to, že musí ísť o správnu vec. Ak Milka Vášáryová hovorila na námestí o láske, bolo jasné, že je to zo srdca. Ak Milan Kňažko dennodenne „utvára koridor“, možno by sme sa nemali báť pridať sa k nemu.

Hra otvára i Pandorinu skrinku plnú negatívnych reakcií na angažovaný postoj hercov počas Nežnej revolúcie. Ozývajú sa „ľudia z hľadiska“, ktorí hercom nič nedarujú. Režisér predstavenia Jiří Havelka to označil za konverzáciu totožnú s dnešnými hejtermi na sociálnych sieťach. Objavuje sa i paralela s Francúzskou buržoáznou revolúciou, kedy sa situácia vymkla aktérom revolúcie z rúk. Zavládol chaos, ktorý vystriedal teror, až kým revolúcia „nezožrala“ svoje vlastné deti.

Toto výnimočné predstavenie uzatvára znova Ibsenov Nepriateľ ľudu, ktorého posolstvo je jasné – pravda bola umlčaná. Vyvstáva však otázka: Chceme to tak?

Na "nežnú" nemáme právo zabudnúť

Revolúcia aj inde

I Bratislavský hrad ponúka zaujímavú možnosť nazrieť na revolúciu i obdobie, ktoré k nej viedlo, nielen cez televíznu obrazovku. Ostnatý plot, štekot psa, dotvárajúci predstavu hranice medzi Československom a Rakúskom, vypočúvacia cela, veci z Tuzexu, samizdaty, odznaky, plagáty, fotografie… Každá vec má svoj príbeh.

Potešilo ma, že sa na revolúciu nezabudlo, že sa spojili štyri bratislavské stredné školy a spolu sa pokúsili osláviť túto udalosť a viac ju svojim študentom priblížiť – vznikli mnohé texty, transparenty, diskusie, divadlo, i spoločný happening, na ktorý prijali pozvanie aj samotní aktéri revolúcie.

17. novembra sa už dvanásty raz odovzdávalo aj ocenenie Biela vrana za občiansku statočnosť. Kto toto ocenenie sleduje, vie, že i učitelia sú za tie roky niekoľkými jeho držiteľmi. Tentoraz revolúcia rezonovala ešte silnejšie ako po iné roky. Hovoriť o cene Biela vrana je dôležité. Hovoriť o odvahe je dôležité a viesť svojich študentov k hodnotám ako pravdivosť a čestnosť je kľúčom k takej krajine, o akej sme v osemdesiatom deviatom snívali.

Na „nežnú“ nemáme právo zabudnúť

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top