O plači, ktorý nikto nepočuje

Vivaldi je príbeh o dievčatku, ktorému sa skončia prázdniny a ono sa musí vrátiť do školy, do ktorej sa mu vôbec nechce. Všetko odrazu smrdí ako tabuľa, krieda a trieda. Je o pocitoch dievčatka, ktoré v škole nerozpráva. Deti sa mu vyhýbajú a nám je jej ľúto. 

Nie je to príbeh, kde vás ženie do čítania zvedavosť, skôr je to opatrné otáčanie strán so strachom, čo zlé sa udeje a aké kruté bude vysvetlenie. Tyra je pre spolužiakov neviditeľná a škola je pre ňu svet bez slov. Vy ako učitelia sa zamýšľate nad tým, či podobné dieťa nemáte v triede. Cítite, že má problém a poriadne neviete, ako by ste mu mohli pomôcť. Možno si len poviete – je to utiahnuté dieťa, potrebuje čas. Tyra však rozmýšľa nad tým, že musí mať niečo, čo ostatných odpudzuje, možno smrdí, možno má čudne ohnutý chrbát. Tu len občas priletí lopta, niekto podloží nohu a ona spadne. Také veci sa predsa stávajú a často nemusia byť ani zámerné. Tak ľahko sa dá zracionalizovať, prečo nerobiť nič, aj keď mám v triede mlčiace dieťa. 

Navyše sa objaví učiteľka, ktorá záujem prejaví a začne sa o Tyru zaujímať, tá ju však od seba odoženie. A my máme výborné alibi, prečo nemôžeme nič robiť, predsa ani samotné dieťa si to neprialo! A tak vnútorný plač Tyry môže pokračovať. Môžeme sa predsa vyhovoriť na Tyriných rodičov, tí takisto mnohé nechcú vidieť a mama jej pomáha vo vytváraní sveta, v ktorom je Tyre dobre a cíti sa v ňom bezpečne. Má svojho kocúra Vivaldiho a hudbu.

Priznám sa, že ma silno poznačila nálepka na obale knihy – o šikanovaní. Nútilo ma to počas celého čítania rozmýšľať jednosmerne. Som typickým príkladom zľahčujúceho učiteľa, pretože sa mi problém nezdal taký veľký a stále som čakal, až sa objaví niečo očividné, aby sa dalo zasiahnuť. V príbehu sa neobjavilo žiadne zjavné fyzické násilie. Tyra bola skôr skupinou detí vyčlenená na okraj a nie je jasné, čo to spôsobilo. Jej problém tkvie v komunikačnej neobratnosti a neschopnosti prijať pomoc. Má aj učiteľku, náznaky ochotnej spolužiačky a aj vlastných rodičov. Nehľadáme však vinníka, hľadáme spôsob, ako by sa dalo pomôcť osobe, ktorá sa zjavne trápi. A práve v tomto môže byť príbeh Tyry silný, ak ho budú čítať žiaci. Odrazu môžu uvidieť, čo je skryté za mlčaním. Prečo sa niekto čudne správa a ako veľmi mu ubližujeme, ak sa z neho smejeme. Dozvieme sa, ako sa plače vo vnútri a aké dôležité je spraviť správny krok. Áno, deti by mali čítať aj takéto knihy, aby počuli skrytý plač.

O plači, ktorý nikto nepočuje

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top