Aby sa žiaci efektívne učili, musia mať vysokú mienku o svojom vyučujúcom
O systematizáciu pedagogického výskumu sa pokúšajú viacerí autori. Ja som si na začiatok zvolila výskumníka Johna Hattieho, ktorý svoje poznatky zhrnul v knihe Visible learning for teachers. Vychádzam z aktuálneho rebríčka z roku 2018. Nebudeme rozoberať všetkých 250 položiek, ale začneme na úrovni koeficientu sily vzťahu 0.90. Zo štatistického hľadiska je to vysoké číslo a v ľudskej reči znamená, že ak je nejaký faktor v hre vysoko, pravdepodobne sa súbežne objaví iný jav. Faktor, ktorý sa takto vysoko dostal do rebríčka je učiteľov kredit (teacher’s credibility). Všeobecne povedané – či sa žiaci naučia učivo, z veľkej miery závisí od toho, či majú o učiteľovi vysokú mienku. Čím vyšší kredit v ich očiach má, tým viac sú ochotní osvojiť si obsah.
Dôvera a kompetencia
Kredit je výsledkom pôsobenia štyroch komponentov: dôvery, kompetentnosti, dynamiky a bezprostrednosti. Ako psychologičku ma zaujal komponent dôvery. Nie nadarmo proces učenia prebieha vo vzťahu a vzťahové kvality majú vždy vplyv na výmenu obsahu vzťahu, v tomto prípade učivo.
Dôvera vzniká u žiakov vtedy, keď vnímajú reálny záujem o svoju osobu a vnímajú vzťah ako starostlivý. Dôveryhodnosť sa buduje malými krokmi. Ak sľúbite, dodržte. Buďte pravdivý, odkryte svoju motiváciu – ak žiaci budú rozumieť, uveria. Ostaňte skrytý za maskou a žiaci nebudú veriť ani že 2+2=4. Neporozumené učiteľove negatívne pocity voči niektorým študentom nahlodávajú celkovú dôveru v učiteľa.
Ako kompetentný sa javí učiteľ vtedy, keď rozumie svojmu odboru. Z iných výskumov som porozumela, že nemusí byť hĺbkový odborník. Rozsah poznatkov sa nesnúbi s výbornými výsledkami u žiakov. Stačí vedieť len danú úroveň, ale učiteľ tým poznatkom musí rozumieť principiálne a najmä zvládnuť proces prenosu. Jednoducho vedieť učiť svoj predmet. Kompetenciu preukáže tým, že vie a keď nevie, nebojí sa to priznať, klásť si otázky. Sebadôvera v seba a dobrá orientácia vo vlastnom postupe sprostredkovania budí dojem kompetentnosti.
Dynamika a bezprostrednosť
Záujem žiakov je závislý od miery učiteľovho zaujatia a vášne pre predmet. Ak učíte dejepis, lebo je super, je to fajn. Ak ho učíte preto, lebo bol ľahší ako matematika, žiaci to zistia. Laxná výuka = laxný prístup žiakov. Život bez vášne nie je radostný život. Umŕtvená duša nezobudí inú a nezobudená duša sa nemá ako učiť.
Bezprostrednosť je v podstate otvorenosť žiakom. Môžu vás vyrušiť otázkou kedykoľvek? Ste s nimi v očnom kontakte? Deti bezprostrednosť vnímajú vtedy, keď sme s nimi vo vzťahu. Kontaktujeme sa na ľudskej úrovni. Byť prítomný telom aj dušou, takpovediac. Stránime sa detí na spoločných akciách alebo sme s nimi v kontakte radi. Deti podvedome vytušia, či učiteľ dal mentálnu výpoveď, alebo nie. Drobné neverbálne a niekedy aj otvorené verbálne svedectvá informujú deti, že učiteľ tam nie je rád. Emocionálne pochody, ako vieme zo psychológie, sú nákazlivé.
Evolučne sme naprogramovaní tak, že prežívanie ostatných členov skupiny je veľmi dôležité. Sme nastavení citlivo vnímať ich rozpoloženie, lebo nesú dôležité informácie, ktoré môžu znamenať život alebo smrť. Preto záujem a vášeň budia záujem, bezpečie vo vzťahu zvyšuje jeho významnosť a motivuje udržať si ho. Istota budí podobný postoj u detí. Ak týmito postojmi sýtime vyučovanie, tak lepšie naučíme deti trebárs aj históriu poštových známok.