OPŠ 352: Zlá metóda

Máte v triede špekulantov, ktorí vás neustále bombardujú otázkami? Nasledujúca otázka by ich mohla aspoň na chvíľu zabaviť:

Európska rada pre zahraničnú politiku robila prieskum medzi občanmi Slovenska. Jeho účastníkom predložili zoznam 16 problémov s výzvou, aby označili dva, ktoré považujú za najväčšie. Výsledky vidno na grafe. Viaceré médiá interpretovali výsledky tak, že školstvo je pre obyvateľov Slovenska iba okrajovým problémom a že väčšinu uvedených problémov považujú občania za pálčivejšiu. Prečo je táto interpretácia nesprávna? V čom je problém metodiky prieskumu? Ako inak by mal byť prieskum koncipovaný, aby sme mohli na základe jeho výsledkov zostaviť rebríček problémov podľa pálčivosti?

Odpoveď
Problém tejto prieskumnej metódy (resp. spôsobu vyhodnotenia prieskumu) možno dobre ilustrovať na nasledujúcom konkrétnom príklade. Predpokladajme, že by všetci občania považovali vzdelávanie za tretí najväčší problém našej krajiny spomedzi 16 ponúknutých. V takom prípade by bolo vzdelávanie získalo v prieskume 0 % , pretože by ho nikto nebol vybral medzi dva najpálčivejšie problémy. Takže vzdelávanie by sa bolo ocitlo na poslednom mieste rebríčka. To by však vôbec nezodpovedalo realite, pretože vzdelávanie bolo v skutočnosti tretím najpálčivejšie vnímaným problémom.

Ak bol prieskum koncipovaný tak, ako je to v zadaní, nemožno na základe frekvencie výberu jednotlivých problémov robiť rebríček ich pálčivosti. Možno konštatovať iba to, koľko percent opýtaných vybralo daný problém medzi dva najpálčivejšie. Z toho ale nemožno robiť záver, že ak problém nie je medzi prvými dvoma, nie je vnímaná ako pálčivá.

Ak by organizátori prie­skumu naozaj chceli zistiť, aké je poradie uvedených 16 problémov v očiach verejnosti, museli by prieskum koncipovať inak. Tu je niekoľko možností:

Variant 1. Respondent je vyzvaný, aby zoradil predložených 16 problémov do poradia od najpálčivejšieho po najmenej pálčivý.

Spôsob vyhodnotenia: pre každý problém sa vypočíta priemerné umiestnenie a následne sa zoradia podľa tejto hodnoty (od najnižšej po najvyššiu).

Variant 2. Respondent je vyzvaný, aby každý zo 16 predložených problémov ohodnotil na škále od 1 do 10, pričom 1 = najmenej pálčivý problém, 10 = najviac pálčivý problém.

Spôsob vyhodnotenia: pre každý problém sa vypočíta priemerné hodnotenie na škále a následne sa problémy zoradia podľa tejto hodnoty (od najvyššej po najnižšiu).

Variant 3. Respondent je vyzvaný, aby každý zo 16 predložených problémov ohodnotil na štvorstupňovej škále: veľmi pálčivý – skôr pálčivý – málo pálčivý – vôbec nie pálčivý.

Spôsob vyhodnotenia: pre každý problém sa vypočíta priemerné hodnotenie na škále (jednotlivé možnosti majú váhu 4, 3, 2, 1) a následne sa problémy zoradia podľa tejto hodnoty (od najvyššej po najnižšiu).

OPŠ 352: Zlá metóda

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top