Spoločenské hry v škole (1.) – biológia

spoločenské hry v škole

„Ivka, mám suplovanie v 3.B namiesto Paliho dejepisu, čo mám s nimi robiť? Ak na nich vezmem matiku, nemám silu ani chuť zase počúvať to ich frfľanie!“

Na podobné situácie asi univerzálne riešenie neexistuje. Chceme vám však predstaviť jednu z možností – moderné spoločenské hry. Ak sa vám v hlave vynorila predstava Človeče, nehnevaj sa či Dostihov, skúste ju odohnať. Svet hier je oveľa väčší a farebnejší, než by ste čakali. A prináša nové nápady aj pre školy.

Spoločenských hier je na svete niečo vyše 50 tisíc druhov (nie je to preklep!). Od hier pre predškolákov až po hry pre veľkých, od stratégií cez logické a geometrické hry až po hry najmä pre zábavu. Od tém staroveku či ekológie, cez vesmír a ZOO až po farmárčenie a budovanie impérií. Začíname seriál, v ktorom by sme vám z tohto pestrého sveta radi priniesli zopár užitočných tipov, ktoré sú vy­užiteľné práve na vyučovaní, či po ňom.

Postupne vám v DOBREJ ŠKOLE predstavíme nápady pre konkrétne predmety, ale aj hry zamerané na rozvoj rôznych schopností. Hry vhodné na skupinovú ale aj samostatnú prácu.

Vie prasa lietať?

Zvieratá sú vďačnou témou v mnohých hrách. Väčšinou však vystupujú ako téma, nie ako predmet skúmania (manažovanie ZOO, lov na medveďa, ťavy tiahnuce púšťou, myši hľadajúce syr…). Zopár hier sa im však venuje aj spôsobom, vďaka ktorému sú viac než dobrou voľbou pre hodiny prírodopisu, alebo na suplované hodiny.

Vhodná od 5 rokov (ale rovnako pre prvákov) je hra Umí prase létat? Ľahká otázka, ale čo tak: má ježko chvost? V hre je pár desiatok zvierat a skoro dvadsať vlastností, ktoré zvieratá môžu mať. Samotná hra spája rýchlosť a postreh práve so znalosťami – vždy sa otočí jedna z kariet so zvieraťom a hráči označujú svojimi žetónikmi jeho vlastnosti. Ale pozor! Na každú vlastnosť sa dostane len jeden, ten najrýchlejší. Za správne určenie dostane žetónik lietajúceho prasaťa, za nesprávne musí jeden odovzdať. Aj vzhľadom na vek detí, pre ktoré je táto hra určená, je kľúčový človek, ktorý hru s nimi hrá – je na ňom, koľko im o zvieratách porozpráva (v hre je samozrejme pridaná brožúrka s informáciami o zvieratách z hry, ďalšie si môžete do nej popridávať sami). Práve je vo výrobe aj pokračovanie hry pre staršie deti. Sami sme zvedaví, aké bude.

Wildlife

Kombináciu prírodopisných filmov a zábavy prináša Wildlife, hra o zvieratách v africkom národnom parku Serengeti. Súčasťou hry sú dve DVD s viac než 200 filmovými klipmi o levoch, slonoch, byvoloch, gepardoch, žirafách a ďalších zvieratách v ich prirodzenom prostredí. Ku každému klipu sú na DVD kvízové otázky. Z koľkých stavcov sa skladá krk žirafy? Ako ďaleko je počuť rev leva? – Za správne odpovede získavajú hráči karty zvierat. Cieľom hry je „natočiť na kameru” celú „veľkú päťku”. Alternatívou z morského prostredia je Sealife (verzia o zvieratách z džungle Junglelife je dostupná iba v angličtine či nemčine).

Zvieratá sveta

Podobným kvízovým spôsobom fungujú Zvieratá sveta. Je to jednoduchá kartová hra s fotkami zvierat, ktoré stačí pomenovať a odpovedať na jednoduché otázky o nich. V zložitejšej verzii sa môžete blysnúť latinským názvom, oblasťou výskytu alebo mierou ohrozenia.

Fauna

Jednoznačným favoritom (z hľadiska rozsahu informácií, spracovania, nápaditosti, mechanizmu hry, ale aj zábavnosti) je hra Fauna. Nájdete v nej hrací plán s vyobrazením mapy Zeme rozdelenej na mnoho oblastí a tromi stupnicami. Na prvý pohľad zaujme množstvo veľkých kariet s obrázkami zvierat. Je ich 180 a sú obojstranné – na strane so zeleným okrajom sú známejšie, na strane s čiernym okrajom menej známe zvieratá. K tomu kopa malých kociek a knižka s informáciami o zvieratách.

Ako to u dobrých hier býva, myšlienka je jednoduchá. Každý hráč má zopár kocôčiek, ktoré používa na získavanie bodov. Najprv sa vyberie karta zvieraťa. Je zasunutá do špeciálneho zásobníka, takže hráči vidia iba názov zvieraťa, jeho obrázok, informáciu o počte oblastí, v ktorých žije vo voľnej prírode a o tom, ktoré ďalšie kritériá sa budú hodnotiť (hmotnosť, dĺžka, výška, či dĺžka chvosta).

Hráči striedavo umiestňujú svoje kocky na oblasti, o ktorých si myslia, že tam zviera žije, či odhadujú jeho parametre (koľko meria chvost divej svine?). Keď každý porozmiestňoval svoje kocky, alebo už na ďalšie odhady nemá odvahu, prichádza vyhodnotenie. Podľa rozšírenosti druhu dostávajú body tí, ktorí uhádli správne oblasti, kto uhádol aspoň susednú oblasť, dostane bodov menej. Podobne sa vyhodnotia hmotnosť, dĺžka… Zlé tipy neprinesú hráčom nič, iba ich pripravia o kocky, takže v ďalších kolách majú menej možností tipovať (po každom kole sa im však aspoň jedna kocka vráti). Po pár hrách sme sa o zvieratách veľa naučili a nedalo nám to – prečítali sme si o nich aj v knižke. Skutočná škola hrou!

Vlastne všetky spomenuté hry patria medzi tzv. vedomostné hry. Ale mnohé majú vedomosti tak šikovne zakomponované do mechanizmu hry a zaliate takou porciou zábavy, že sa stávajú pre deti (no nielen pre ne) príťažlivými a zároveň sa každý veľa naučí. Prekvapivo aj  na stretnutiach nášho klubu či akciách s hrami patrí napríklad Fauna medzi časté voľby aj v konkurencii mnohých strategických či párty hier.

Tri možnosti vy­uži­tia spoločenských hier v škole

  • Priama súčasť vyučovacej hodiny. Tvorivá a pre žiakov zábavná forma, ktorou sa dajú prezentovať niektoré pojmy a fakty.
  • Pohotovostný set na suplovanú hodinu. Stačí do triedy priniesť vhodné hry a popri hraní sa na študentov nalepí aj všeličo užitočné.
  • Náplň klubov či krúžkov. Ako samostatný obsah alebo súčasť matematických krúžkov či vybavenia klubovní na čas po vyučovaní.

Peter ČERNÁK
www.ihrysko.sk

Spoločenské hry v škole (1.) – biológia

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top