Svet možno vidieť cez umenie

Ako umelci vidia svet – rozhovor s autorkou

Rozhovor s výtvarnou pedagogičkou Katkou Kosánovou, spoluautorkou dvoch kníh o výtvarnom umení Ako maliari vidia svet Ako umelci vidia svet, z ktorých prvá kniha bola zaradená medzi najlepšie knihy leta 2017 v súťaži Najlepšie a najkrajšie knihy pre deti, ktorú organizuje Bibiana a tá druhá sa stala víťazom hlasovania denníka Pravda o knihu roka 2020.

Si spoluautorkou dvoch kníh o umení. My sme už v DOBREJ ŠKOLE o nich písali, no skús ich ešte krátko predstaviť i ty.

Dve interaktívne knihy Ako maliari vidia svetAko umelci vidia svet sú knihy o slovenskom výtvarnom umení. V nich deťom sprostredkujeme výtvarné diela slávnych i menej známych výtvarných umelcov. Interaktívne znamená, že v knihe ponúkame tvorivé aktivity viazané na konkrétne diela, aby sa deti hravou formou o nich a ich autoroch dozvedeli viac.

Ako si sa dostala k výtvarnému umeniu ty sama?

S umením som sa stretla počas štúdia pedagogiky prvého stupňa ZŠ v Bratislave, tiež ako učiteľka na ZŠ a pri práci dramaturgičky v Bibiane. Som výtvarná pedagogička, čo si dovolím tvrdiť po mnohých rokoch praxe a budúci rok by som mala zavŕšiť magisterské štúdium Pedagogiky výtvarného umenia v Trnave. Tam sa dozvedám o súčasných tendenciách v umení, ale aj vo vyučovaní výtvarnej výchovy. Už po roku štúdia sa mi rozšírili obzory. Vediem vlastné tvorivé workshopy pre deti v galériách, rodinných centrách a knižniciach, najviac v Mestskej knižnici mesta Piešťany. So spoluautorkami kníh veľa besedujeme a tvoríme s deťmi o našich knihách i umení.

Ako vznikla myšlienka napísať knihu?

Od študentských čias rada navštevujem aj galérie v zahraničí. Vždy ma fascinovalo, koľko zaujímavých titulov o umení vedia ich predajne ponúknuť. Opakujú sa v nich svetoznáme mená Gogh, Monet, Picasso. Keďže už dlho som cítila absenciu diel slovenských autorov v knihách takéhoto druhu, zhruba pred 20. rokmi sa mi vnukla myšlienka podobnú publikáciu zostaviť. A podarilo sa. Niektoré nápady majú už viac ako 25 rokov. Je to dôkaz toho, že umenie, ako aj spôsoby jeho sprostredkovania sú nadčasové.

Na knihe ste sa spolupodieľali tri ženy. Aká bola vaša spolupráca?

Oslovila som spisovateľku Andreu Gregušovú, ktorá bola mojou spolužiačkou na vysokej škole a výtvarníčku Natašu Štefunkovú, ktorú poznám vyše 20 rokov z Bibiany. Na jej pôde sme spolu vytvorili zopár výstav a programov. Andrea do knihy vymyslela väčšinu milých básničiek a komiksy a Nataša knihu ilustrovala. Dala podobu dvom ústredným postavičkám s menami Galé a Ria a vtipne a sviežo ich vložila do rôznych situácií.

Bolo asi náročné vybrať spomedzi diel tie, ktoré budú mať tú česť ocitnúť sa v knihe.

Do kníh sa toho vmestilo veľa, čo je náš zámer. Sú to reprodukcie výtvarných diel, komentáre k dielam s vysvetlením pojmov z výtvarného sveta, umelecké texty, hry a ilustrácie. Možno je toho toľko preto, aby sme vytvorili bohatý celok, z ktorého sa dá vyberať. Cez knihy sa snažíme deťom pripraviť zážitok. Dajú sa čítať postupne alebo preskakovane podľa toho, čo je v ten moment alebo v ten deň pre čitateľov zaujímavé.

Išla si vo vašich dvoch knihách podľa nejakého kľúča umelcov, ktorí najviac ovplyvnili výtvarné umenie?

Kľúčom k výberu diel bolo zvoliť diela moderných a súčasných slovenských autorov a zoradiť ich nie úplne chronologicky, ale od známeho k menej známemu, od konkrétneho k abstraktnému, od poznaného k menej poznanému. Taktiež som dbala na to, aby som postupne na dielach mohla deťom čo najzrozumiteľnejšie priblížiť pojmy z výtvarného sveta. V prvej časti sa niektorí autori opakujú, a to Fulla, Galanda, Cipár a Zimka. Cieľom bolo poukázať na to, že umelci nie sú autorom jedného diela, a tým ich tvorba končí. V druhej knihe som sa snažila o rôznorodosť druhov výtvarného umenia. Začíname staršími maliarmi, prechádzame citáciou, fotografiou, sochou, inštaláciou až po film, divadlo, šperk a knihu. Napríklad pri Albínovi Brunovskom prezentujeme aj ním navrhnuté slovenské bankovky.

Ako funguje interakcia medzi vami ako autorkami a malým čitateľom knihy?

V knihách deťom našepkávame, ako sa môžu na obrazy a ďalšie diela pozerať. Samozrejme, že deťom nevnucujeme náš pohľad na dielo. Skôr im dávame podnety o diele premýšľať a objavovať jeho obsah, význam a súvislosti. Ono je to tak, že v umení neexistuje jediný správny spôsob jeho interpretácie a vnímania. Témy prepájame so životom a väčšinou s vecami, ktoré sú deťom známe. Napríklad, že medzi Fullom a Galandom bol vrúcny kamarátsky vzťah ako medzi deťmi a ich najbližšími priateľmi.

Prečo sa stali práve deti cieľovou skupinou vašej knihy?

Na deťoch obdivujem ako autenticky, spontánne a tvorivo sa dokážu s umením „popasovať“. Vždy ma prekvapovali ich postrehy a objavy, ktoré sú často úplne vzdialené od odborného výkladu. Baví ma pozorovať ich svet súbežne so svetom umenia. Oba svety sa totiž dokážu obdivuhodne stretnúť a prepojiť.

Umenie dokáže s detskou dušou malé zázraky. Je to tak?

V deťoch cez umenie rozvíjame empatiu, tvorivosť, kritické myslenie a hodnotenie, vizuálnu gramotnosť a všetky zmysly. Sprostredkujeme im poznanie, experiment a zážitok. Umenie vychádza z rôznych oblastí života a naopak, každú oblasť dokáže ovplyvniť. Ako výtvarná pedagogička si prajem, aby sa umenie stalo prirodzenou súčasťou osobnosti človeka a jeho životného štýlu.

Svet možno vidieť cez umenie

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top