Tridsať rokov? Neuveriteľné

Tridsať rokov? Neuveriteľné…

V novembri 1989 som mal 29 rokov, bol som učiteľom matematiky na gymnáziu a myslel som si, že ním budem celý život. O šesť týždňov neskôr som nastúpil na ministerstvo školstva pomáhať L. Kováčovi, J. Pišútovi a M. Hejnému s „implementáciou revolúcie“ na školách. Spätne mám pocit, že vtedy sa toho každý týždeň udialo v školstve viac ako dnes za celý rok.
Hneď v prvých dňoch prevratu vzniklo Učiteľské fórum, ktoré bolo akýmsi hnacím motorom zmien v rezorte. Nebolo to celkom bez rizika, pretože v tom čase ešte oficiálna doktrína znela: všetko, čo nie je (explicitne) dovolené, je zakázané. Ale oslobodzujúce vzopätie spoločnosti už nebolo možné zastaviť. V školstve sa rozbehlo hneď niekoľko významných procesov: odideologizovanie, personálne zmeny, kurikulárne zmeny a napokon aj systémové zmeny.

Zanikali školské stranícke organizácie, ktoré mali do novembra veľkú moc a vplyv na chod škôl. Žiaci prestali učiteľov oslovovať súdruh, súdružka. Z chodieb škôl mizli ideologické nástenky a heslá, rušili sa izby revolučných tradícií. Učitelia už nemuseli pravidelne zabíjať čas na ideo­vo-politickom vzdelávaní. Zo zoznamu povinných školských akcií boli vyškrtnuté prvomájové sprievody, vítania delegácií z krajín RVHP, povinné brigády, ale aj branné cvičenia (čo bola chyba). Na školách prestal pôsobiť Socialistický zväz mládeže, žiaci už neskladali iskričkovské, pionierske a zväzácke sľuby. Viaceré školy menili názvy.

Dochádzalo aj k mnohým personálnym zmenám. Revolučne naladené pedagogické kolek­tívy zosadzovali skompromitovaných ria­diteľov (a občas aj tých slušných), zaviedol sa systém voľby riaditeľa radou školy. Začal sa celospoločenský proces rehabilitácií, v rámci ktorého sa aj do škôl vracali ľudia, ktorí z nich boli vyhodení z ideologických dôvodov.

Zmeny sa nevyhli ani obsahu vzdelávania. Vznikali nové predmety (náboženstvo, etická výchova), iné zanikali či boli postupne vytláčané (angličtina a iné cudzie jazyky nahradili ruštinu). Narýchlo sa prepisovali učebnice dejepisu, občianskej náuky, literatúry.

Aj na systémovej úrovni sa pomerne rýchlo dali veci do pohybu: začali vznikať prvé súkromné školy, cirkevné školy a osemročné gymnáziá. Vysoké školy získali nevídanú autonómiu. Onedlho zanikla špecializovaná štátna školská správa.

Nie všetky vtedajšie zmeny hodnotím spätne ako pozitívne, ale v danej spoločenskej situácii asi nebolo možné sa im vyhnúť. Najhoršie na tom všetkom je, že už odvtedy uplynulo tridsať rokov. Nemôžem tomu uveriť…

Tridsať rokov? Neuveriteľné…

ZAUJAL VÁS ČLÁNOK?

Stiahnite si celé najnovšie číslo časopisu DOBREJ ŠKOLY v PDF. A ak podporíte naše úsilie o skvalitňovanie slovenského školstva dobrovoľným predplatným, získate prístup ku všetkým číslam DOBREJ ŠKOLY, ktoré vyšli za 10 rokov.

Stiahnuť časopis v PDF
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin

Vyberte si rubriku

CK Slniečko