stratený zverinec – feldek

Absolútne nevhodná báseň

Ako reagovať, keď báseň v čítanke pre 4. ročník pohorší matku žiaka?

Predstavte si, že učíte na I. stupni ZŠ. Včera ste na hodine so štvrtákmi čítali z čítanky básničku Stratený zverinec od Ľubomíra Feldeka.

Hneď večer ste dostali od mamy jedného žiaka takýto email:

Dobrý deň,

neviem, či ste si to neuvedomili, ale báseň Ľubomíra Feldeka Stratený zverinec je pre deti absolútne nevhodná. Môj syn bol z nej úplne zhrozený. A ja po prečítaní tiež strácam reč. Báseň je plná násilia, a keďže sami máme doma mačičky, berieme to dosť osobne. Je mi absolútne jedno, ako to autor myslel. On nech si píše, čo chce, ale nech to nemusí moje dieťa a ani žiadne iné dieťa čítať. Nemyslím si, že báseň je vhodná pre desaťročné deti, ktoré vnímajú mnoho vecí citlivo. Určite existuje mnoho básní a riekaniek, ktoré nie sú plné násilia a dajú sa tiež použiť na potrebný účel. Aj jeho druhá báseň – Bájka o elektrickom drôte (ešte aj s tou ilustráciou) – je absolútne kontroverzná a neviem si dostatočne vysvetliť, ako toto niekto mohol schváliť.

Určite sa budem sťažovať na ministerstve školstva aj na Štátnom pedagogickom ústave.

Ako by ste v tejto situácii reagovali? Spojili by ste sa s matkou? Čo by ste jej povedali?

Na skutočný príbeh reagovalo mnoho učiteľov a učiteliek slovenského jazyka, ale aj mamy prvostupniarov.

Nie som učiteľkou 1.stupňa ZŠ, ale ako matka si myslím, že dieťa vo štvrtom ročníku by malo mať dostatočné čitateľské zručnosti, dostatočné životné skúsenosti a dostatočne vysoké IQ, aby dokázalo poňať satiru v básni. Ak to nedokáže, niekde je chyba. Buď je nutné rozvíjať viac jeho poznanie, čitateľské zručnosti a čítanie s porozumením, alebo pracovať s rodičmi, aby pochopili, že svet nie je ideálny a nikdy pre dieťa ideálny ani nebude. Ak mu budú servírovať svet týmto spôsobom a vyšliapavať cestičku bez akýchkoľvek kolízií, časom dôjde aj k horším veciam, z ktorých bude zhrozené a možno nielen to. Bohužiaľ, moderná výchova prináša so sebou často aj takéto typy rodičov a ešte častejšie sa stáva, že nechápu, ako svojim deťom ubližujú.

Michaela ZONGOROVÁ

Komentár matky hovorí o jej inteligencii – evidentne tu báseň vôbec nepochopila. Je v nej vtipne poukázané, že jedno slovo môže mať viac významov. Podľa mňa to bolo náročné na spracovanie. V televízii je v rozprávkach viac násilia ako v tejto básničke. Mamička sa namiesto sťažovania učiteľovi mala nad básničkou zamyslieť a dieťaťu vysvetliť, že nejde o riadne mačacie jazýčky, ale o malé čokolády, ktoré sa tak volajú, a povedať mu, že ak chce, tak si také kúpia. A áno, mám dve malé deti.

Petra SLIACKA NAGYOVÁ

Tu báseň poznám a vždy mi prišla úsmevná. Keď sa na to pozriem z pohľadu niekoho, kto má doma napr. mačky, tak je to fakt desivé. Treba ubezpečiť rodiča, že sa v triede tematizovalo, že násilie na zvieratách je absolútne neprijateľné a že sa poukazovalo na krásy jazyka, ktoré pomenúvajú veci zvieracími menami, hoci reálne s nimi nič nemajú spoločné. Iné jazyky fungujú tiež na tom istom princípe. A že klikať myšou nie je trestné. Rodič sa potrebuje uistiť, že výchovná zložka procesu nebola zanedbaná.

Jana PAŽINOVÁ

Báseň je hra so slovíčkami, fantáziou a obrazotvornosťou. Pán Feldek sa poriadne vybláznil a verte, že aj deti rozveselil. Žiadne z nich nebude chápať báseň doslovne ako niektorí „pomocní učitelia“ z radov rodičov. Prajem radosť z čítania, čítania s porozumením a zdvihnuté kútiky úst pri básničkách slovenských básnikov pre deti. Feldek, Válek, Moravčíķ, Hevier, Pavlovič sú moji obľúbení.

Marta GROMOSOVÁ

Celý problém je v malej, resp. žiadnej čitateľskej vyspelosti. Je to len o tom, ako sa zvieracia ríša v inej forme preniesla do bežných označení vecí okolo nás. Keď báseň mamičky nevedia interpretovať nemrzí ma tak veľmi, ako keď ju nevie interpretovať učiteľ deťom.

Danka DOKOVÁ

Zľakla som sa, čo za hrôzostrašná báseň ma čaká… ale je to milá báseň, v ktorej deti môžu zapojiť svoj dôvtip a zdravý rozum. Nie som učiteľka, ale keby som dostala takýto mail (a chápem, že ľudia sme rôzni, každý jeden má inak nastavené svoje vnútorné hranice), asi by som sa nasledujúci deň k básni vrátila a porozprávala sa deťmi, ako tú báseň vnímali, či v niekom vyvolala zlé pocity… Deti sú veľmi vnímavé a citlivé, celkom chápem, že ak má chlapček doma mačičku, mohlo sa ho to dotknúť. Brala by som ten mail ako podnet na zaujímavú diskusiu s deťmi a v tom zmysle by som asi komunikovala aj s maminou.

Zuzka Blúzka

Úžasná básnička, ktorá učí deti nadhľadu, učí ako vnímať humor, učí ako dokáže byť jazyk zaujímavý, učí hľadať viacero významov, súvislostí, učí, že život nie je čierno-biely, učí, že každý na veci pozerá zo svojho uhla pohľadu… Je smutné čítať taký mail.

Viera KOPČANOVÁ

40 rokov som učil slovenčinu. Feldek je majster pera, na tejto básni sa deti pobavia, má v sebe všetko. Väčší problém bol s Vodou, čo ma drží nad vodou v 6. ročníku: „Chcem sa z teba napiť, šaty odhoď preč…” 

Štefan VERŠEGHY

Podľa mňa je to vhodná báseň. Detí sa majú naučiť, že existujú slová, ktoré majú rôzny význam. A ak im to vysvetlíme, na týchto príkladoch sa to dá pekne naučiť. Len mamička tomu asi nerozumela alebo nechcela? Ak je niekto negatívne nastavený, tak nájde násilie aj v básni „Adam v škole nesedel…”

Katka KOMPANÍKOVÁ

Báseň je o fantázii a obrazotvornosti. Myslím si, že keď sa deťom vysvetlí, že nešlo o žiadne trhanie jazýčkov mačičkám, deti sa aj zasmejú, ako sa autor zahral pri tvorení tejto básne. Všetci sme citliví v rôznych mierach. Najprv by som sa asi prekvapila z takéhoto e-mailu rodiča, ale veď o čo ide? Slušne by som odpísala, že určite nejde o žiadne násilie a s deťmi bude báseň rozobratá, že nejde o doslovný zmysel veršov… A opýtala by som sa detí, či si myslia, že by spisovateľ píšuci pre deti chcel, aby sa niečo zlé robilo zvieratkám a či by chcel takto deti vystrašiť… Myslím si, že deti to pochopia. Je potrebné  sa s nimi rozprávať.

Natali MARTIŠOVÁ

Báseň sa mi nepáči, aj v desiatich by sa mi zdala trápna. Ale každé priemerné 10-ročné dieťa chápe, že to bolo myslené ako vtip. Alebo mamička  vypína synovi televízor, keď príde niečo ako Počkaj zajac či Tom & Jerry? S desaťročnými deťmi sa už veľmi dobre dá diskutovať o čom tá básnička je, že nejde o dokaličené zvieratká. Prajem mamičke, aby sa jej podarilo dieťa vychovať tak, aby sa jedného dňa dokázalo ubrániť pred naozaj zlými vecami a hlavne ich dokázalo rozoznať. Mamičke by som nič nepísala, pozvala by som ju na rozhovor. Ale nie som pedagóg. Som matka.

Martina VAGENKNECHTOVÁ

Ja som túto báseň so žiakmi čítala minulý týždeň a pobavili sme sa na nej. Konkrétne pri máčacích jazýčkoch si deti rýchlo spomenuli na ich vynikajúcu chuť a doslova mňamkali. Nikomu z triedy nenapadlo zamýšľať sa nad vytrhnutými jazykmi mačiek.

Alena JACKOVÁ MOLNÁROVÁ

Ďakujem za inšpiráciu. Báseň som už poznala, ale len vďaka tomuto príspevku som si jednotlivé slohy začala predstavovať doslovne: kohút na umývadle, drevo na krokodílovi, ježko na hlave, kapitán s motýľom, mucha na puške. O toľko vtipných obrázkov som bola doteraz ochudobnená! 

Lenka ČAJKOVÁ

Majster Feldek sa pohral s metaforami… Nič viac, nič menej.

Ján KUBASKÝ

Bolo by fajn doniesť na hodinu pomôcku – čokoládové mačacie jazýčky a nech si deti pochutnajú. Aj ten chlapček by si zobral a pochopil by aj báseň, možno. Dedko s opicou už nie je až taká dobrá pomôcka. 

Iveta ŠARIŠSKÁ

Ak by aj niekto nepochopil hru so slovami, tak ilustrácie krásne vysvetľujú, ako to autor myslel s tými slovíčkami.

Zdenka HRADSKÁ

Ako učiteľka slovenského jazyka, určite danú báseň nevnímam násilne. Deti môžu zapojiť logické myslenie, vedieť rozlíšiť slová, ako napríklad mačací jazyk (orgán) a mačací jazyk (čokoláda). Určite by som sa snažila deťom vysvetliť hlavnú ideu tak, aby im ani nenapadlo hľadať za slovami Ľubomíra Feldeka agresivitu.  Rada by som poznamenala, že autor je jedným z najlepších a najznámejších autorov slovenskej literatúry, netreba ani jeho, ani jeho diela zhadzovať prirovnaním k agresivite. Treba sa dovtípiť a vedieť vysvetliť! A pravda, treba vedieť čítať s porozumením. 

Dia KOSZTÚROVÁ

Názor psychologičky

Ľubomír Feldek v básni Stratený zverinec používa pomerne expresívny jazyk. O tom, či je takáto báseň vhodná alebo nevhodná pre deti daného veku, by sa dalo diskutovať. Úlohou učiteľa je učiť deti kriticky premýšľať nad situáciami, v ktorých sa ocitajú či textami, ktoré čítajú. Žiaci by mali mať možnosť vyjadriť svoj názor na prečítanú báseň aj v prípade, že sa im báseň nepáči. Učiteľ by mal žiakom pomôcť spracovať pocity spojené s básňou. Ak sú pre citlivejšieho žiaka vyjadrenia v básni nepríjemné, učiteľ môže žiakovi ponúknuť inú báseň, s ktorou bude žiak alebo celá trieda pracovať. Zaujímavé by tiež bolo nechať žiaka báseň „opraviť“ tak, aby sa mu páčila viac – napríklad vymyslieť inú strofu o mačičkách.

Cieľom básne je uvedomiť si, že niektoré slová, v tomto prípade slová označujúce zvieratá, majú viac významov. Práca s básňou na hodine môže mať množstvo úrovní, ktoré prispievajú k rozvoju kritického myslenia a čítania s porozumením. Okrem samotného čítania básne môže učiteľ nechať deti báseň dramatizovať, ilustrovať či inak dotvoriť. Deti môžu v texte hľadať rozličné výrazové prostriedky, gramatické javy, viacvýznamové slová, prirovnania, rýmy, môžu teda s básňou pracovať na gramatickej či lexikálnej úrovni. Môžu sa snažiť premýšľať, ako básni rozumejú, ako to autor so zvieratami v básni vlastne myslel a či sa naozaj v básni zvieratám ubližuje, ako to na prvý pohľad vyzerá. V diskusii môžu vyjadrovať pocity, ktoré v nich báseň vyvoláva, analyzovať kontext, v ktorom báseň vznikla a hľadať presahy do bežného života.

Matka v príbehu reaguje emotívne, pretože ju zasiahla negatívna emócia jej dieťaťa. Pri istom nadhľade sa dá chápať, že nejde o útok na učiteľa, ale o matkinu (v tomto prípade možno neprimeranú) snahu chrániť dieťa pred náročnými a stresujúcimi situáciami. Učiteľova reakcia by mala byť empatická a zároveň vecná. Mohol by vyjadriť pochopenie pre matkino rozhorčenie a jej snahu dieťa chrániť. Ďalej by mohol stručne vysvetliť, v čom vidí prínos takejto básne, čo sa na nej deti môžu naučiť a ako s ňou v triede pracujú. Na záver by bolo na mieste ponúknuť matke iné, vhodnejšie spôsoby, ako dieťa chrániť pred prípadnými citovými zraneniami. Vyzametať dieťaťu cestičku a odstrániť z nej všetko, čo by preňho mohlo byť náročné, nie je spôsob, ako vychovať zrelého a životaschopného mladého človeka. Dieťa sa potrebuje naučiť od situácie odosobniť a získať stratégie, ktoré mu pomôžu zvládnuť vlastné emócie, nech už sú spôsobené čímkoľvek.

Zuzana BURJANOVÁ

Absolútne nevhodná báseň
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin

Vyberte si rubriku