Aby sa na Slovensku žilo lepšie

Zaujímavé zistenia o postojoch a názoroch mladých ľudí na aktuálne spoločenské dianie

 Prečo chcú mladí ľudia odísť zo Slovenska? Je na školách počuť ich hlas? Voči ktorým skupinám v spoločnosti majú predsudky? A ako ich zmenili udalosti tejto jari? Tieto a mnohé iné fenomény mapuje kontinuálny výskumný projekt Inštitútu pre aktívne občianstvo v rámci programu Školy, ktoré menia svet. Ide o školy, ktoré preukazujú aktívny záujem rozvíjať občianske a spoločenské témy. V programe je aktuálne zapojených viac ako 30 škôl po celom Slovensku, pričom anonymného výskumu sa zúčastnilo až 880 respondentov vo veku 10 –18 rokov.

Záujem mladých o dianie v krajine rastie

Udalosti jari 2018 boli úderom pre celú spoločnosť, čo sa odzrkadlilo aj v náhľadoch žiakov a žiačok základných a stredných škôl. Zatiaľ čo v septembri 2017 mladí ľudia reflektovali na spoločenské dianie iba okrajovo, v júni 2018 sme zaznamenali 29-násobný nárast výskytu kľúčového slova „mafia“ v slovenskom kontexte. Nasledovali slová ako „slušnosť“, „vražda“ a „korupcia“. V tomto období tiež respondenti identifikovali mafiu ako jeden z faktorov, ktorý robí túto krajinu horšou, popri politike (29,28 %), mentalite (14,76 %) a ekonomických otázkach (9,68 %). Jeden z respondentov vystihol svoj pohľad na vec takto: „Túto krajinu robia horšou nevzdelanosť, korupcia vo vláde a mafia, ale aj ľudia, ktorých nezaujíma, čo sa deje v štáte.“

Rómov za spolužiakov nechcú

14,76 % opýtaných, ktorí za negatívny faktor považujú práve „mentalitu“, tento faktor charakterizujú ako neotvorenosť a predsudky voči ostatným. Až 60 % respondentov reagovalo negatívne pri predstave, že by ich nový spolužiak bol Róm. Najtolerantnejšie voči Rómom sú obce a respondenti na západnom Slovensku. So stúpajúcim vekom opýtaných táto negatívna emócia klesá a ustaľuje sa v mierne negatívnom postoji. V prípade LGBTQ+, moslimov a migrantov existuje korelácia medzi vyšším vekom a väčšou akceptáciou týchto skupín. V priebehu analýzy sme narazili aj na takéto citáty zo strany žiakov: „…v triede si iní (bieli) a učiteľky radšej vypočujú ich a nie mňa, lebo som Cigán.“ 

Pri mentalite ešte zostaneme. Objavuje sa totiž aj na opačnom póle odpovedí týkajúcich sa toho, čo môžeme urobiť pre to, aby sa nám na Slovensku žilo lepšie. Ako tri hlavné faktory mladí ľudia identifikovali zmenu mentality (21,34 %), zmeny v politike (17,55 %) a zvýšený aktivizmus
v spoločenskom živote (15,73 %). Pozitívnou správou je, že respondenti častejšie diskutovali doma o spoločenských témach, odpoveď často mala nárast o 5 %. Okrem snahy učiteľov táto zmena pravdepodobne nastala tiež v dôsledku frustrácie, ale aj vlny občianskeho aktivizmu a odhodlania, ktoré vyvolali tohtoročné tragické udalosti. 

Diskusia v školách je dôležitá

Ak sa v prostredí, v ktorom mladí ľudia vnímajú takéto množstvo kľúčových faktorov, ktoré robia Slovensko v ich očiach horšou krajinou pre život, opýtame na ich životné stratégie po ukončení štúdia, výsledky nie sú prekvapivé. 

Najčastejšími dôvodmi pre odchod z krajiny sú pre mladých ľudí podmienky na život (28,73 %), ekonomické dôvody (19,37 %), vidina lepšej budúcnosti (13,24 %) a chuť spoznávať nové miesta (11,78 %). Vážnosť rozhodnutia prevažuje u starších respondentov, a o niečo viac u dievčat. 

Na základe výsledkov je jednoznačné, že je viac ako potrebné rozvíjať na Slovensku kvalitu občianskych kompetencií a kritického myslenia mladých ľudí, podpory diskusie doma aj v škole a životných postojov smerujúcich k ich aktívnemu občianstvu a angažovanosti. 

Je dôležité so žiakmi v škole o týchto témach hovoriť a diskutovať, lebo „žiaci sa nenaučia diskutovať v prostredí, v ktorom sa s nimi nediskutuje. Nenaučia sa rozhodovať v prostredí, v ktorom o ničom nerozhodujú. Nerozvíjajú si kritické myslenie, ak je im všetko predkladané z pozície autority.“ (poznámka pod čiarou v dokumente Učiace sa Slovensko, 2017, s. 57) 

Aby sa na Slovensku žilo lepšie

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top