Z prednášky prednesenej na konferencii EDUMETRIA 2018
Posledná veľká zmena podoby maturitnej skúšky sa udiala v školskom roku 2004/05, kedy bola zavedená jej externá časť (testy) a aj v internej časti došlo k rôznym inováciám. Mimochodom, autor článku sa na príprave týchto zmien intenzívne podieľal, keďže od roku 2000 pre Štátny pedagogický ústav zabezpečovala pilotné overovanie všetkých zmien spoločnosť EXAM testing, ktorú viedol. Takže okrem iného si pamätá aj to, že dnešná podoba maturitnej skúšky sa v mnohom líši od zámerov, ktoré boli niekoľko rokov pripravované a experimentálne overované.
Za 14 rokov aplikovania nového modelu sa nazbieralo mnoho konkrétnych skúseností a pedagogické myslenie sa tiež posunulo. Dozrieva preto čas na ďalšiu inováciu maturitnej skúšky. V tomto texte položím deväť otázok, na ktoré by sme si mali odpovedať skôr, než sa pustíme do ďalších úprav maturitnej skúšky. Spomeniem aj viaceré tézy, ktoré sú v súvislosti s maturitou sformulované v dokumente Učiace sa Slovensko.
Aký má byť zmysel resp. účel maturitnej skúšky?
Od tejto prvej, najzásadnejšej otázky by sa malo odvíjať všetko ostatné. Skúšky môžu byť rôzne: prijímacie, talentové, postupové, maturitné, skúšky na vysokej škole, skúšky na vodičský preukaz atď. Každá z týchto skúšok má iný účel, a preto aj inú formu. Na pôvodne položenú otázku neexistuje jediná správna odpoveď, pretože maturita plní hneď niekoľko účelov. To je zároveň aj jeden z jej problémov. Ideálne totiž je, keď má skúška iba jeden účel, ktorému možno optimálne prispôsobiť jej podobu. Keď má plniť viac účelov, môže byť problémom nájsť takú jej formu, ktorá ako-tak vyhovuje všetkým.
Naša maturitná skúška plní (či chce plniť) hneď niekoľko účelov súčasne. Za najdôležitejšie možno asi považovať tieto
- Bilancia, overenie, certifikácia (pohľad dozadu, sumatívne hodnotenie)
Keď žiak prichádza na strednú školu, máme plán, čo všetko sa tu má žiak naučiť a aké zručnosti má nadobudnúť. Môžeme sa teda na maturitu pozerať ako na „výstupnú kontrolu“, na overovanie toho, do akej miery sme tieto svoje ciele naplnili. Teda overujeme a bilancujeme. Dôležitou funkciou skúšky je aj certifikácia, teda vystavenie maturitných vysvedčení.
- Selekcia, predikcia (pohľad dopredu, overenie predpokladov pre vysokoškolské štúdium).
Zároveň však tvrdíme, že maturita by mala byť vstupenkou na vysokú školu. Keď sa v roku 2004 spúšťala „nová maturita“, predpokladalo sa, že vysoké školy postupne prestanú organizovať vlastné prijímacie skúšky a že budú prijímať žiakov na základe ich výsledov na maturitnej skúške. Maturita tak mala plniť funkciu selektora a prediktora, ktorí študenti zvládnu nároky vysokoškolského štúdia.
- Prezentácia práce školy
Nezanedbateľnou funkciou maturitnej skúšky je aj verejná prezentácia výsledkov práce školy a učiteľov.
- Prechodový rituál. V mnohých kultúrach existuje rituál, prostredníctvom ktorého mladí ľudia prechádzajú do sveta dospelých. Niektorí ľudia vnímajú maturitu ako takýto prechodový rituál. Slávnostnosť, verejnosť a oficiálnosť skúšky túto interpretáciu podporuje, rovnako ako to, že o maturitnej skúške sa hovorí ako o „skúške dospelosti“.
Aká má byť miera externosti maturitnej skúšky?
Do roku 2004 bola maturita čisto internou skúškou – kto žiakov učil, ten aj určoval obsah skúšky a žiakov skúšal. V roku 2004 sa zaviedli testy, ktoré sú externé, teda zostavuje a hodnotí ich niekto, kto žiakov nepozná a nepríde s nimi do kontaktu. Hlavným problémom interných skúšok je to, že pri nich dochádza v osobe učiteľa ku konfliktu medzi rolou trénera a porotcu. Predstavte si, že by v gymnastike alebo krasokorčuľovaní bodovali výkony športovcov ich vlastní tréneri – určite by to bolo vnímané ako konflikt záujmov. Učiace sa Slovensko preto navrhuje, aby sa tento konflikt odstránil a aby maturita bola čisto externou skúškou.
Majú byť ukončovanie štúdia a certifikácia spojené alebo oddelené?
Dokument Učiace sa Slovensko ide ešte ďalej. Otvára otázku, či má byť ukončovanie štúdia spojené s certifikáciou a odpovedá, že by to tak nemuselo byť. Navrhuje rozlíšiť zákonom aj procedurálne doklad o ukončení vzdelávacieho programu od dokladu o nadobudnutí stupňa vzdelania. Inými slovami: všetci stredoškoláci, ktorí by sa úspešne prepracovali do posledného ročníka, by získali doklad o absolvovaní stredoškolského štúdia, no iba časť z nich by toto štúdium ukončila aj maturitnou skúškou. Okrem iného by to umožnilo prinavrátiť maturitnej skúške úroveň, na ktorú sme boli kedysi zvyknutí a po ktorej dnes mnohí učitelia (najmä na gymnáziách) volajú.
V súčasnosti zmaturuje okolo 95 % gymnazistov. Ak tvrdíme, že maturitná skúška je aj preukázaním schopnosti študovať na vysokej škole, znamená to, že takmer všetci žiaci, ktorí sa v pätnástich rokoch dostanú na gymnázium, majú takéto predpoklady? Bez oddelenia ukončovania štúdia a certifikácie však nemožno úroveň maturitnej skúšky výraznejšie zvýšiť, keďže neúspešní maturanti by po štyroch rokoch stredoškolského štúdia nemali v rukách nič. Po novom by mali doklad o absolvovaní strednej školy, ktorý by ich mohol oprávňovať na vykonávanie rôznych profesií, ktoré nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie.
Aká má byť skladba povinných maturitných predmetov?
Trochu prekvapujúco, toto bola jedna z najkontroverznejších tém v Učiacom sa Slovensku. Jednak kvôli povinnej maturite z matematiky, ktorú autori dokumentu neodporúčali (hoci traja z nich boli matematici), jednak kvôli tomu, že v pracovnej verzii dokument nepriamo pripustili (no nenavrhovali) možnosť, že by maturitná skúška zo slovenského jazyka nemusela byť povinná. Množstvo nesmierne emotívnych odmietavých reakcií a útokov ukázalo, že táto otázka je zatiaľ tabu, že o nej nemožno ani rozumne diskutovať.
Má mať maturitná skúška jednu alebo viac úrovní?
O tejto téme sa už veľa diskutovalo, preto len stručne. Pripomeňme, že pri príprave zmien pred rokom 2004 sa počítalo s tým, že vo väčšine predmetov budú dve úrovne. Napokon sa to (najmä z ekonomických dôvodov)nezrealizovalo. V súčasnosti tak máme akýsi nelogický hybrid – v niektorých predmetoch má skúška dve úrovne, v iných nie. Domnievam sa, že by v tom mal byť systém, ktorý je možné argumentačne podložiť. Mali by rozhodovať odborné argumenty, nie náklady a rozpočet.
Má mať maturitná skúška písanú, ústnu alebo zmiešanú formu?
Vo svete možno pozorovať ústup od ústnych skúšok. Je spôsobený ich časovou náročnosťou, vyššou subjektívnosťou, nižšou reliabilitou hodnotenia a pokiaľ sa nezhotovuje videozáznam aj zložitejším riešením prípadných sťažností či odvolaní. Osobitne certifikačné skúšky sa konajú viac menej výhradne písomne. Naopak, ak je cieľom skúšky aj verejná prezentácia dosiahnutých výsledkov, na tú sa lepšie hodí ústna forma. Aj tu platí to, čo sme povedali o úrovniach: v stanovení formy skúšky z jednotlivých predmetov (písomná / ústna) mal byť jasný systém, ktorý je možné argumentačne podložiť.
Aký má byť formát písomnej časti maturitnej skúšky?
Má ísť o test? Slohovú prácu? Esej? Ročníkovú seminárnu prácu? V súčasnosti pozostáva externá časť skúšky z testu (tu môžeme diskutovať, či používať uzavreté alebo otvorené otázky) a v jazykoch žiaci píšu ešte aj sloh. Osobne by som veľmi uvítal, keby sme konečne upustili od trochu archaickej tradície slohov a nechali žiakov radšej písať eseje (v takom zmysle slova, v akom ho používajú anglofónne školské systémy). Slohy môžu žiaci písať počas štyroch rokov štúdia, ale funkciu dôležitej súčasti maturitnej skúšky by lepšie plnila esej, pri ktorej je väčší dôraz kladený na obsah – na to, aký názor autor zaujme, ako argumentuje, ako pracuje so zdrojmi atď.
A možno by sme mali postúpiť ešte o krok ďalej: ak má byť maturitná skúška dôstojným zavŕšením štvorročného (či dokonca osemročného) štúdia na strednej škole, jej písomná časť by mohla byť niečím viac než len akýmsi ad hoc výtvorom skoncipovaným za 4 hodiny. Nemali by sme radšej uvažovať o ročníkových či maturitných prácach? Maturanti (aspoň na gymnáziách) by predsa mali byť schopní vybrať si tému a celý školský rok na nej systematicky pracovať.
Aká má byť podoba ústnej časti maturitnej skúšky?
Dnes si žiak vyžrebuje otázku (skôr tému), 15 minút sa pripravuje a potom 15 minút loví z pamäte všetko, čo si k danej téme vie vybaviť, aby vzápätí väčšinu z toho navždy zabudol. V tejto podobe je maturitná skúška najmä tréningom krátkodobej pamäti a odolnosti voči stresu. Pritom by mohla mať aj omnoho kvalitnejšiu podobu. Ak trváme na tom, že má byť aj prezentáciou školy, učiteľov a žiakov, prečo nenahradiť ústne odpovede žiakov vystúpeniami v štýle TEDx, v rámci ktorých by každý žiak porozprával o nejakej téme, ktorej sa dlhodobo venoval.
Ústna časť by mohla mať tiež formu diskusie či polemiky. Určila (vyžrebovala) by sa téma a žiaci by o nej chvíľu diskutovali (buď jeden žiak s členmi komisie alebo niekoľko žiakov medzi sebou). Úlohou žiakov by bolo formulovať a obhajovať svoje stanoviská, argumentovať, uvádzať dôvody za a proti, zvažovať rôzne alternatívy, výhody a nevýhody, prínosy a riziká a pod.
Akého typu by mali byť maturitné otázky?
Toto považujem za jeden z najväčších problémov súčasného stavu. Žiakom sú na maturitnej skúške kladené veľmi akademické otázky. Vlastne ani nejde o otázky, ale o okruhy učiva, na ktoré majú reagovať. („Podnebné pásma“ nie je otázka, ale téma.)
Najjednoduchší spôsob, ako ilustrovať nevhodnosť takýchto otázok je uviesť príklady iného typu otázok, ktoré považujem za omnoho vhodnejšie. Nasledujúce ukážky som vybral z ústnej časti prijímacích skúšok na Univerzitu v Oxforde. Podotýkam, že tieto otázky sú kladené čerstvým absolventom stredných škôl.
Všimnime si, že všetky otázky žiaka priamo vyzývajú, aby vyslovil svoj názor, aby diskutoval, polemizoval, argumentoval:
- Po úspešnej sérii kníh o Harrym Potterovi publikovala nedávno J. K. Rowlingová knihu pre dospelých. V čom sa líši písanie pre deti od písania pre dospelých?
- Mala by byť poézia náročná na pochopenie?
- Načo sa máme vo svete, kde je angličtina globálnym jazykom, učiť po francúzsky?
- Prečo by pre študenta angličtiny mohlo byť zaujímavé zistenie, že seriál Coronation Street už beží v televízii 50 rokov?
- Prečo je veľa zvierat pásikavých?
- Ak by ste mohli zachrániť buď tropické lesy, alebo koralové útesy, čo by ste si vybrali?
Nie sú to otázky, na ktoré existuje jediná správna odpoveď. Dávajú priestor študentovi ukázať, ako hlboko prenikol do problematiky.
Niekoľko ďalších námetov na inováciu maturitnej skúšky
- Nemohli by sme rozložiť maturitnú skúšku do viacerých termínov? Keď má žiak v priebehu niekoľkých dní maturovať z piatich predmetov, je to najmä skúška odolnosti voči stresu. Validitu skúšky by zvýšilo jej konanie v niekoľkých termínoch (už dva by pomohli). Čo keby z niektorých predmetov žiaci maturovali už na konci 3. ročníka? V takom prípade by sme mohli od žiakov viac žiadať a skúška by mohla ísť viac do hĺbky.
- Externosť skúšky je veľmi dôležitá, ak je jej cieľom certifikácia. Ak však má byť úlohou maturity najmä prezentácia školy, je možné si predstaviť aj opačný krok: posilnenie jej internej časti. Avšak v tom prípade by sme ju mohli ponechať plne v kompetencii školy, aby sa aj prostredníctvom nej mohli školy profilovať a prezentovať. Bolo by určite zaujímavé sledovať, ako by školy tých 15 či 30 minút na žiaka poňali, aké predstavy o vzdelávaní by do podoby skúšky premietli.
- Nemohla by byť maturitná skúška alebo aspoň niektorá jej časť tzv. open book exam, teda skúška, pri ktorej smú žiaci používať referenčné zdroje, ako knihy, poznámky, internet a pod.? (V takom prípade by sa, samozrejme, musel zmeniť charakter otázok.)
- Námet pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry: čo keby sa vždy v septembri zverejnila jedna či dve knihy, ktorým sa v danom školskom roku bude podrobne venovať maturitná skúška (test, esej alebo ústna časť). Žiaci by mali dostatok času si dielo naštudovať a v takom prípade by bolo možné počas maturitnej skúšky ísť s jeho rozborom naozaj do hĺbky.
- Po takmer 15 rokoch od posledných zmien maturitnej skúšky by bolo vhodné opäť sa niekam posunúť. Prvým krokom by mohlo byť zodpovedanie položených otázok.