Aký vplyv má na deti skoré akademické vzdelávanie?
V predchádzajúcich článkoch tejto rubriky ste sa dočítali, že skorá jazyková a matematická príprava nemusí mať pozitívny vplyv na výkon žiaka vo vyšších ročníkoch. Natíska sa otázka: mohla by mať skorá akademická príprava negatívny vplyv?
Skorý akademický tréning
Poďme sa pozrieť, ako to môže dopadnúť v praxi. Najnáročnejšie, ale zároveň najprínosnejšie, sú tzv. dlhodobé štúdie. Tie sledujú pokusné osoby v priebehu rokov a snažia sa porozumieť, ako sa vyvíjajú v čase a v súvislosti s podmienkami, ktorým boli vystavené. Existuje štúdia, ktorá sa začala v 60. rokoch minulého storočia. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia rozdelili do dvoch skupín. Jedna skupina navštevovala materské školy založené na voľnej hre, druhá skupina začala so skorým akademickým tréningom – režim bol direktívny, riadený pedagogickými inštrukciami a požiadavkami.
Okrem toho, že efekt rozdielu skoršieho akademického tréningu medzi deťmi hrajúcimi sa a tými vzdelávanými sa stratil v priebehu prvého školského roka, výskumníci sa pozreli na „deti“ v ich 23 rokoch a zaujímala ich najmä sociálno-emocionálna oblasť. Zo školských záznamov sa zistilo, že 47 % detí z akademických MŠ potrebovalo intervenciu kvôli problémovému správaniu oproti 6 % z hravých MŠ. Do 23. roku života malo problémy so zákonom 23 % detí z akademických MŠ oproti 9 % z hravých MŠ. Avšak, buďme nároční. Vzorka 68 respondentov na veľké uzávery nie je dostatočná.
Hranie sa je zdravé
Rebeca Marcon sa rozhodla sledovať 343 detí zo škôlok, ktoré rozdelila podľa kurikula a pedagogického prístupu na „akademicky orientované“ MŠ a „dieťaťom iniciované“ MŠ. V tých druhých sa dieťa vzdelávalo, iba ak samo iniciovalo akademický záujem. Po šiestich rokoch školskej dochádzky sa pozrela na ich akademický výkon. „Akademicky orientované“ deti mali signifikantne horší prospech ako deti, ktoré neboli ku vzdelávaniu direktívne vedené.
Ambiciózny výskum na tému skoré vzdelávanie verzus hravé detstvo urobili v Nemecku. V 70-tych rokoch zaradili do výskumu 50 materských škôl. Polovica z nich pokračovala v starom režime, kde trávenie času spočívalo vo voľnej hre detí. V zostávajúcich 25 škôlkach zaviedli direktívny prístup, zameraný na skoré zvládanie základov čítania, písania a počtov. Vo štvrtom ročníku skupina žiakov s „hravou minulosťou“ dominovala nad druhou skupinou vo všetkých 17-tich sledovaných akademických parametroch. Čo je však zaujímavé, žiaci so skorým začiatkom vzdelávania zasa „dominovali“ nad „hravou skupinou“ v problémovom správaní.
Pár hypotéz na záver
Niekoľko výskumov ukazuje, že skorý akademický tréning nepomáha k dosahovaniu lepšieho výkonu. Práve naopak. Výsledky naznačujú, že deti s dostatkom priestoru na hru v predškolskom veku, neskôr dosahujú lepšie výsledky než skoro vzdelávané skupiny. Autori výskumov tieto výsledky interpretujú tak, že deti v mladšom veku nemajú dostatočne zvládnutý jazyk, aby sa reálne naučili lepšie čítať.
Direktívny prístup pravdepodobne zase vedie k osvojovaniu nezdravých vzorcov medziľudských vzťahov. Pri direktívnom prístupe využívame sociálny a emocionálny nátlak na dieťa. Ignorujeme aktuálne potreby a prežívanie, nemôžeme si dovoliť byť viac empatický. Výrazný je tlak na výkon, testovanie a porovnávanie so spolužiakmi. Dieťa si priskoro začne spájať svoju hodnotu s výkonom. Tieto podmienky vzťahu učiteľ – dieťa si dieťa odnáša ďalej a aplikuje ich na spolužiakov a rovesníkov, čo nutne vedie k vzťahovým problémov.
Autori jednej zo štúdií interpretujú výsledky aj cez prizmu postoja ku vzdelávaniu. Čím je dieťa viac direktívne riadené, tým skôr sa začne vzdávať svojej proaktivity a odovzdáva iniciatívu v poznávaní externým aktérom (učitelia, rodičia). Nízky vnútorný záujem a odcudzenie sa vlastnému cieľu (chuť poznávať), vedú k zníženiu pozornosti a emocionálnej zaangažovanosti na vyučovaní. Tieto faktory dokážu úspešne sabotovať naše pamäťové schopnosti.