Blokové vyučovanie cez prepojenie biológie a výtvarnej výchovy a iných predmetov
Načo mi to bude? Túto otázku počul asi každý učiteľ. Ako na ňu odpovedať? Súčasné školstvo hľadá odpovede, napríklad aj využitím aktivizujúcich metód. Metód, pomocou ktorých sa získavanie informácií, poznatkov a zručností deje cez rôzne činnosti a aktivity žiakov. Pestrejšími a pútavejšími informáciami internet určite netromfneme. No to, čo môžeme ponúknuť žiakom navyše, je zážitok, rôznorodá činnosť, radosť z toho, že sa im niečo podarilo. A keď je úsilie žiaka na vyučovaní ešte aj odmenené, žiaka už nezaujíma načo mu to bude. Pocit vlastného úspechu, hrdosť a viera vo svoje schopnosti, mu nenahradí žiadne zábavné video na internete.
Prepojenie biológie a výtvarnej výchovy
Učím už vyše dvadsať rokov a čoraz viac si uvedomujem, že v dnešnej dobe množstvo memorovania, výkladu učiteľa a prácneho opisovania poznámok z tabule žiakom nestačí. Prihlásila som sa preto do Komenského inštitútu s projektom S farbami a štetcami biola je pred nami. Biológia a výtvarná výchova sú predmety, ktoré vyučujem a poskytujú mi veľký priestor na prepájanie tém, na blokové vyučovanie, kde žiaci s novými pojmami a súvislosťami pracujú výtvarnou formou.
V pedagogickej praxi nie je blokové vyučovanie novinkou, niekedy sa tento typ vyučovania označoval ako ITV – integrované tematické vyučovanie. ITV alebo blokové vyučovanie je postavené na prepájaní učiva a napĺňaní výkonových štandardov situáciami z reálneho života a činnosťou žiakov. Zväčša sa blok vytvorí z 2 – 3 alebo viacerých vyučovacích hodín, ktoré spája jedna téma. Týchto zaujímavých tém je v biológii veľa. Celé fungovanie a zobrazovanie ľudského tela sa dá krásne prepojiť s výtvarnou výchovou, čo v rámci svojho projektu aj robím. Spoločné témy o stavbe ľudského tela sa nájdu aj s anglickým jazykom a nemeckým jazykom. Sledovať, zaznamenávať a vyhodnocovať údaje o ľudskom tele, ako frekvencia dýchania v pokoji a po námahe, tep srdca alebo % živín v potrave, sú úlohy pre matematiku. Jednoduchý model pľúc, ktorý demonštruje fungovanie pľúcnych mechúrikov v podtlakovom prostredí, môžu žiaci vyrobiť na fyzike alebo technike. Aj vnímanie svetla ľudským okom je výborná téma na fyziku. Určite si každý učiteľ vie predstaviť, aká téma by sa v jeho aprobácii dala prepájať s iným predmetom. Aj keď som spočiatku nemala jasnú predstavu, ako sa blokové vyučovanie pripravuje, všetko som sa naučila vďaka mojej mentorke, ktorá takýmto spôsobom vyučuje v Základnej škole v Brehoch. Návšteva v jej škole mi veľmi pomohla. Nešla som naslepo alebo podľa metód ITV, ale zažila som reálne blokové vyučovanie v triede spolu so žiakmi. Platilo staré známe o stonásobnom počutí a jednom zažití.
Blokové vyučovanie si žiaci plánujú cez mapu mysle
Blokovky som spočiatku začala robiť vo svojej škole minimálne dvakrát v mesiaci. V 7. ročníku sme so žiakmi pracovali na témach: Encyklopédia fantastických stavovcov, Svet očami živočíchov, Zlož kostru človeka, Farebné trávenie, Dvojfarebné pľúca, Pop-artové orgány, Superhrdinovia v našom tele a iné. Už po niekoľkých blokovkách sa sami žiaci dožadovali toho, aby mohli mať blokovky častejšie, a tak z plánovaných dvoch blokoviek do mesiaca boli nakoniec štyri. Pri plánovaní a hodnotení som vychádzala z metód „líneho učitele“ Roberta Čapka, a tak sme prestali so skúšaním pred tabuľou a testami. Jediným kritériom na hodnotenie žiakov bolo splnenie zadaných povinných úloh v skupinách. Využila som na to metódu Jednotka alebo nič. Žiaci si postup pri plnení úloh sami naplánovali, pomáhala im pri tom Mapa mysle, ktorú som vždy pred hodinou pripravila. Mapa mysle je plán celej hodiny so všetkými aktivitami. Vychádza z teórie neohrozeného prostredia, kedy žiaci presne vedia, čo sa bude na hodine diať a necítia ohrozenie neznámeho. Spočiatku som ju robila sama a značila som do nej aj približnú dĺžku trvania jednotlivých aktivít. Neskôr, už mapu mysle robili žiaci spolu so mnou, dopĺňali čas aj aktivity, o ktoré mali sami záujem (opakovací kruh, energizér, ocenenie…), zúčastňovali sa na plánovaní hodiny. Aj pri výbere úloh a aktivít mali väčšinou na výber a povinné výtvarné úlohy a zadania mohli robiť rôznymi výtvarnými technikami. Aktivita žiakov sa oproti klasickým hodinám neporovnateľne zvýšila, z pasívnych žiakov sa stali hovorcovia skupín, zároveň si navzájom pomáhali, starali sa o seba. Nikto nechcel byť za neúspech skupinky zodpovedný, ale túžil splniť aj bonusové úlohy. Takto žiaci počas blokoviek nevedomky zlepšovali svoje sociálne zručnosti, zvýšila sa ich zodpovednosť, ale čo oceňovali najviac: „My sa už neučíme.“
Blokové vyučovanie inšpirovalo aj mojich kolegov, počas mojich otvorených hodín. Viacerí skúšajú prepájať spoločnými témami rôzne vyučovacie predmety poväčšine na dvojhodinových blokovkách.
Ako ďalšiu výzvu vnímam rozšírenie blokového vyučovania o iné predmety a realizáciu tzv. tematického dňa, kedy téma a úlohy budú spájať všetky predmety v jednom dni. Počas tohto roku som sa často učila aj metódou pokus a omyl. Vďaka inšpiratívnym workshopom v Komenského inštitúte som mohla získavať vedomosti, inšpirácie a zdieľať skúsenosti a príklady dobrej praxe so svojimi spolužiakmi.