Študentky, ktoré dokážu vnímať, chcú rozumieť a vedia konať

Eva Bežáková, učiteľka slovenčiny a etiky prepojila svoje predmety s dlhoročnou prácou koordinátorky environmentálnej výchovy na Gymnáziu v Dubnici nad Váhom. Keďže prepája výučbu s praxou, pozvali sme na naše online stretnutie aj študentky Janku a Sofiu, aby zo svojho pohľadu doplnili vnímanie aktivít a zmeny vo výučbe. A zažila som sen asi každého učiteľa: rozhľadené, sčítané, komunikatívne, praktické, iniciatívne a spontánne tínedžerky. Ich vyučujúca sa usmievala, rešpektujúco počúvala a len miestami povzbudila či nasmerovala k rozprávaniu o ďalších aktivitách. Rozhovor viedla Zuzana GALLAYOVÁ.

Vaša škola je zapojená od roku 2012 do medzinárodného programu Zelená škola. Čo sa na škole zmenilo?

JANKA: Najskôr sme sa zamerali najmä na separáciu a odpadu v našej škole. Na chodby pribudli triediace koše a dôraz sme kládli sa aj edukáciu študentov a zamestnancov školy o dôležitosti triedenia, ale aj o tom, ako na to, a čo do ktorých košov patrí. Prostredníctvom predaja nami pomaľovaných plátenných tašiek sme sa žiakom tiež snažili priblížiť problematiku všade prítomných plastových obalov a nutnosť ich redukcie. Toto boli naše prvé, no veľmi dôležité kroky. Žiaci si začali vytvárať vzťah k triedeniu a noseniu vlastnej tašky pri nákupe, nosia si desiatu vo vlastnom obale. V tomto období tiež na našom školskom dvore pribudol altánok, ktorý sa využíva najmä v jarných a letných mesiacoch na výučbu niektorých predmetov. Netrvalo dlho a o vyučovanie v altánku začali učiteľov žiadať žiaci sami. 

Potom sme sa venovali zeleni. Na škole pribudli zelené steny, ktoré pomáhali spolu s odborníkom – členom Strany zelených z Nemecka sadiť študenti. Na prednáške v nemeckom jazyku sa dozvedeli, že zelené steny slúžia najmä ako prírodná regulácia vlhkosti a nástroj termoregulácie, no a, samozrejme, plnia aj estetickú funkciu. Tiež sme sa venovali sadeniu stromčekov v okolitých lesoch, na školskom dvore sme vytvorili bylinkovú špirálu, ktorú každoročne obnovujeme a tiež zelený bunker. V téme Zelené úradovanie sme sa naučili kopírovať obojstranne, využívať použitý papier i obálky. Tiež sme boli zapojení do programu Jedlá zmena, v rámci ktorého sa žiaci učili o sociálnom a ekologickom dopade nami konzumovaných potravín. 

Ako reagujú na túto enviroangažovanosť doma?

JANKA: Ako som sa začala vzdelávať v oblasti ekológie, otvorilo mi to oči a aj myslenie. Dovtedy som mala pocit, že nepotrebujem vo svojom životnom štýle robiť žiadne zásadné zmeny. Doma sme začali poctivo triediť, snažíme sa redukovať množstvo plastových obalov pomocou vlastných plátenných vreciek a tašiek pri nákupe alebo priamo podporou bezobalových obchodov. Zmenilo sa aj zloženie nášho jedálnička, najmä čo sa týka redukcie mäsa a mliečnych výrobkov. Tiež si dávame záležať na pôvode potravín. Uprednostňujeme miestnych producentov. Mňa osobne veľmi zaujala aj problematika módy a oblečenia, preto som prestala nakupovať vo fast-fashion reťazcoch a dávam prednosť secondhandom, požičiavaniu oblečenia alebo lokálnym návrhárom a krajčírom.

SOFIA: Moji rodičia sú veľmi otvorení. Recyklujeme už od môjho detstva, ale kroky ako bezobalové

nakupovanie či kupovanie ekologických alternatív, boli u nás novinkou. Naši si postupne zvykajú a čo ma najviac teší o bezobalovú drogériu a fast fashion problém sa zaujímajú aj moje staré mamy. Postupne si zvykáme všetci a myslím, že sme na dobrej ceste.

Na vašom gymnáziu ste nezostali pri odučení problémov životného prostredia, vy ste pomenovaním problémov tuším len začali. Denne robíte, čo učíte. Vediete študentov, inšpirujete ich… ako motivuješ kolegov, ako si presvedčila vedenie školy?

EVA: Keď mi kedysi dávno prišiel e-mail, či sa nechceme stať Zelenou školou, poslala som ho riaditeľke a tá hneď súhlasila, ani som ju dlho nemusela presviedčať. Stále menej kolegov musím presviedčať o tom, aby prepájali environmentálnu výchovu s vyučovaním, sú ochotní pomôcť pri organizácii podujatí. Najťažší oriešok boli pani upratovačky, ale už aj u nich cítime posun v myslení. Spomínam si, keď sme mali v škole automat na nápoje, žiaci vyjednali s majiteľmi výmenu plastových pohárikov za papierové. Zrazu sa vymenil majiteľ a poháre – znova plastové. Pred zborovňou ma čakal húf rozhorčených detí. Vtedy som pocítila najväčšiu zmenu, zmenu v myslení detí. Možno málo merateľná, ale veľmi cenná a dôležitá. Dnes automat vôbec nemáme, vytlačil ho Vodný bar – bar na vodu, kde si môžete načapovať vodu či urobiť čaj. Je pripojený na vodovod.

Akými spôsobmi podporuješ participáciu študentov na zmenách v škole?

EVA: Napríklad zaujímavým projektom Participatívne rozpočty na školách. Škola dostala od nášho kraja 1000 eur, ktoré mohla použiť na rôzne potreby, podujatia, ktoré by zlepšili život v škole. Od nápadu, predloženia projektu, cez vytvorenie rozpočtu, reklamy na daný projekt, verejného hlasovania až po realizáciu projektu – na všetkom participujú študenti. Tak sa minulý rok zrealizoval projekt k odpadom – každá trieda má separačné koše a na jednej z chodieb sídli vermikompostér. Je v silách študentov všetko vymyslieť, zorganizovať, zrealizovať a veľmi ma teší, že mnohí už posúvajú mňa a nemusím ja ich.

Nerobíte len aktivity, ale mnohé envirotémy máte ako súčasť výučby.

EVA: Po výbere témy v kolégiu oboznámime učiteľov, aká bude naša „dvojročnica“ a oni v plánoch jednotlivých predmetov našu tému zahrnú. Pred zborovňou máme obrazové noviny jednotlivých krokov Zelenej školy a 5. krok predstavuje register danej témy v jednotlivých predmetoch a ročníkoch. Tak deti majú prehľad, čo sa budú učiť alebo čo bolo odučené.

Neostávate len na pôde školy, ale ste aktívne aj v spolupráci s mestom.

JANKA: Členkou našej akčnej skupiny je od začiatku pracovníčka oddelenia životného prostredia mestského úradu. Mestu sme pomohli v informačnej kampani o triedení odpadu. Od jesene roku 2017 spolupracujeme aj so záhradkárskym centrom U Lukáčov na skrášľovaní jedného nášho mestského podchodu. Pán Lukáč zabezpečí technickú podporu, technické služby mesta, farby a my v škole dobrovoľníkov  vrátane odborného dozoru a asistencie nášho učiteľa výtvarnej výchovy. Takto sa nám spolu podarilo podchod najskôr zbaviť nepekných grafitov a natrieť ho nabielo, no a neskôr pribudli rôzne maľby symbolizujúce dominanty mesta – stará vŕba s potokom, kaštieľ, kostol a vyhliadková veža Grotta z parku. 

Organizujete aj komunitné akčné dni. Pre koho sú určené a čo je ich cieľom?

EVA: Kolégium ponúkne mnohé enviro projekty, ktorých sa študenti môžu počas dňa zúčastniť: čistenie okolia školy, bylinkovej špirály, dubnického potoka, mnohých prednášok (napr. Bezobalis s Tadeášom Žďárskym či Farmfoods), ekohry pre deti materskej školy, varenie bylinkových čajov, výstava výrobkov Recy-veci, aukcia plátenných tašiek, koncert a grilovanie v záhrade. Celý deň zorganizujú študenti pre študentov, ale i miestnu komunitu. Často je tento deň prepájaný s ročníkovými projektmi a programom DofE. Cieľom je, aby sa z nás stali „ľudia, ktorí dokážu vnímať, chcú rozumieť a vedia konať.“ 

O problémoch životného prostredia treba hovoriť, písať. Vy ste zapojení aj do programu Mladí reportéri pre životné prostredie. Ktoré témy študenti spracovali do fotoreportáží?

EVA: V programe Mladí reportéri pracujeme už 6. rok. Píšeme pravidelne správy do Dubnických novín, do DOBREJ ŠKOLY a kedysi i do Učiteľských novín. Boli uverejnené správy z podujatí: Biojarmok, Nakupuj do svojej tašky, Vieme, čo jeme? Máme radi psíkov, ale… (psie výkaly v uliciach). Pekné ocenenia (i na svetovej úrovni) sme získali i v kategórii fotografia.


Vaše rozprávanie a aktivity presahujú povinné gymnaziálne učivo. Kde beriete motiváciu a čo vám dáva organizácia spomenutých akcií

JANKA: Robím tieto veci asi najviac z vlastného presvedčenia. Myslím si, že každý by mal prispieť svojou troškou, a keď mám možnosť osloviť aj ľudí, ktorí sa zatiaľ o túto problematiku nezaujímali, veľmi rada to spravím. Organizácia všetkých týchto podujatí ma baví, som rada užitočná a napĺňa ma práca s ľuďmi rovnako ako pocit dobre odvedenej práce a hmatateľného výsledku. Organizácia menších podujatí na našej škole ma priviedla k organizácii väčších akcií v spolupráci s mestom či moderovaniu rôznych diskusií organizovaných oddelením kultúry. Naučilo ma to byť asertívna, komunikatívna a postupne sa aspoň čiastočne zbavovať trémy a strachu z vystupovania pred ľuďmi.

Na čom ste tesne pred zatvorením škôl pracovali?

SOFIA: Našou aktuálnou témou sú Potraviny – ako zdravo jesť a najmä ako zabrániť plytvaniu potravín. Kde najlepšie začať ako priamo v školskom bufete? Zasadlo kolégium, zhrnulo pár bodov, z ktorých sme vytvorili anketu, ktorá sa týkala ponuky jedla, obalov, potravín bez palmového oleja, Fair Trade výrobkov a tiež mohli žiaci napísať vlastné požiadavky na ponuku bufetu. Po dohode s bufetárom uvidíme výsledky. Potraviny nie sú však jedinou problematikou a študentky sa v rámci ročníkového projektu zamerali na tému Fast fashion. Vďaka tomu sa mal na škole konať swap a aj prednáška o tejto problematike. Počas plánovania akcie sme zistili, koľko ľudí sa v neďalekom okolí zaujíma o ekológiu, a tak sa nám podarilo pozvať ľudí z mnohých odvetví. Mňa osobne veľmi zaujala prednáška bezobalového obchodu, ale aj workshop, na ktorom sme si mohli vytvoriť vlastné mydlo a uvariť zdravú kašu v Miomate. Nápady si teraz uchováme a dúfam, že ich použijeme po otvorení škôl.

Študentské firmy bývajú rôzne zamerané. Vaša je sladká a eko.

JANKA: Keď sme sa na začiatku školského roka v našej študentskej firme cho.company rozhodovali, čo bude naším produktom, vedeli sme, že chceme niečo ohľaduplné k prírode alebo nejakú ekologickú alternatívu k už existujúcemu produktu. A tak vznikol nápad na čokô – kakaový krém bez palmového oleja, ktorý je náhradou konvenčných nátierok, ktoré tento olej obsahujú. Náš produkt predávame v skle, suroviny sa snažíme v najväčšej možnej miere nakupovať bez obalu, použitý med pochádza od lokálneho slovenského chovateľa včiel, kakao obsahuje UTZ certifikát zabezpečujúci ohľaduplnosť voči prírode aj pracovníkom. Pracujeme aj na možnosti vratných obalov. A nielenže čokô palmový olej neobsahuje, ešte aj každomesačne prispievame na organizácie bojujúce s problémom odlesňovania dažďových pralesov na Sumatre a lesov na Slovensku. Týmto spôsobom už vďaka organizácii Prales deťom vlastníme 2 áre dažďového pralesa a prispeli sme aj organizácii My sme les.

Mám rešpekt k vašej dlhoročnej systematickej práci v programe Zelená škola. Čo Teba osobne motivuje „nielen odučiť“?

Zelenoškolské aktivity majú v našej škole tradíciu, veľkú odozvu, deti sú aktívnejšie, inak myslia a konajú. Škoda by bolo stratiť to. A tí, ktorí rozmýšľajú, váhajú a možno sa i niečoho obávajú, nemusia, je to jeden zo zmysluplných programov, ktorý nám (a nielen deťom) ukazuje, kam máme v živote ísť.

……………………………………………………………………………………………………………………………….

Program Zelená škola funguje na Slovensku 15. rok ako súčasťou celosvetovej siete Ecoschools. Pracuje v ňom cez 300 materských, základných, stredných aj špeciálnych škôl vo všetkých regiónoch SR, ktoré robia systematické zmeny vo svojom fungovaní aj výučbe podľa medzinárodnej metodiky. Po jej naplnení (zväčša dva roky) získava škola medzinárodný certifikát.  85 %  škôl pracuje v programe dlhšie ako 4 roky. Zelená škola je školou zmeny:

  • robíme, čo učíme: realizujeme konkrétne opatrenia na znižovanie ekologickej stopy
  • učíme inak: podporujeme inovatívne spôsoby výučby
  • spoločne: robíme reálne zmeny na školách – učitelia, žiaci, školník, upratovačka, rodičia, starosta/primátor
  • systematicky pracujeme, odmietame formalizmus.

Program Zelená škola funguje na Slovensku vďaka podpore Nadácii Slovenskej sporiteľne a Nadácii ZSE.


Študentky, ktoré dokážu vnímať, chcú rozumieť a vedia konať

ZAUJAL VÁS ČLÁNOK?

Stiahnite si celé najnovšie číslo časopisu DOBREJ ŠKOLY v PDF. A ak podporíte naše úsilie o skvalitňovanie slovenského školstva dobrovoľným predplatným, získate prístup ku všetkým číslam DOBREJ ŠKOLY, ktoré vyšli za 10 rokov.

Stiahnuť časopis v PDF
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin