Prečo nehádzať flintu do žita, ak sa vaši žiaci nenaučia všetko hneď na prvýkrát, a ako ich mozgu pomôcť
Poznajú to učitelia, rodičia, i žiaci. Venujete sa novému učivu, vysvetlíte ho sprava-zľava, urobíte všetky cvičenia v učebnici, dáte si ešte niekoľko kontrolných úloh a všetci ste spokojní – na konci hodiny všetci všetkému rozumejú, vedia, všetko sa zdá jednoduché a jasné.
O dva – tri dni sa žiak pustí do domácej úlohy a zďaleka nič už nie je jasné. Veci už nedávajú taký zmysel ako na hodine. A podobne je to i pri precvičovaní na ďalšej hodine. Rodičia a žiak frflú na učiteľa, že látku dobre nevysvetlil, učiteľ je namrzený na žiakov, lebo má pocit, že nedávali pozor. Nič z toho nemusí byť pravda. Od roku 1885 sa psychológovia venujú krivke zabúdania. Dnes vieme, že približne 70 % informácií, ktoré sme videli či počuli, zabudneme rýchlo, v mnohých prípadoch v priebehu jedného dňa. Zvyšných 30 % uniká z pamäti pomalšie. Žiaci si teda z toho, čo počuli na hodine prvý raz, zapamätajú zhruba tretinu. (Samozrejme, ide o približné čísla, ktoré sa u individuálnych žiakov môžu líšiť.)
Čo s tým? Ako sa postarať, aby sme sa naučili to, čo potrebujeme? Stačí uplatniť viaceré zo stratégií, ktoré väčšina z nás pozná, ale pri snahe, aby sme stihli naučiť „všetko“, na ne často zabúdame a príliš sa ponáhľame. Poďme si ich pripomenúť.
1. Učivo rozložte
„Bifľovanie“, teda učenie sa veľkého objemu učiva naraz, často bez pochopenia súvislostí, prirovnávajú autori knihy Nauč se to! k bulímii – všetko, čo ste do seba napratali, ide veľmi rýchlo von.
Ukazuje sa, že na to, aby sme učivo vryli do dlhodobej pamäti, musíme hlave dovoliť trochu ho zabudnúť – mozog by sa mal pri ďalšom opakovaní mierne namáhať, opakovanie by nemalo byť bezmyšlienkovité. Preto je dobré dopriať mu trochu času a k učivu sa vracať opakovane, niekoľkokrát, vždy po nejakej dobe. Pri takomto spôsobe učenia sa krivka zabúdania postupne zmenšuje (Veľkú úlohu pri konsolidácii učiva hrá podľa zistení psychológov aj kvalitný spánok.)
2. Učivo striedajte
Nevenujte sa jednej téme príliš dlho, nesnažte sa ju hneď na prvý raz naučiť do detailov. Striedajte témy. Na prvý pohľad to možno vyzerá mätúco a zdĺhavo, lebo k veciam sa treba vracať, znova ich pripomínať a opakovať, ale pýtajme sa sami seba – je naším cieľom rýchle prebratie učiva alebo to, aby si ho žiaci skutočne osvojili? Navyše, medzi jednotlivými témami sa nám začnú objavovať súvislosti a zdanlivý krok späť môže byť pre učenie veľmi užitočný a obohacujúci.
3. Učivo a metódy variujte
Ak sa chce futbalista naučiť trafiť bránu počas zápasu, asi mu príliš nepomôže, ak bude dlhodobo trénovať strieľanie z jedného jediného bodu. Podobné je to i s kognitívnymi zručnosťami. Nepoužívajme na hodinách stále tú istú štruktúru, neprecvičujme vždy na tých istých typoch cvičení. Dovoľme žiakom „strieľať na bránu“ z rôznych uhlov pohľadu.
4. Vytvárajte kontext a vzťahy
Je veľmi ťažké udržať si v dlhodobej pamäti veci, ktoré nemajú súvislosť. Preto učenie sa dlhých zoznamov slovnej zásoby v cudzom jazyku je neefektívne. Existuje veľa spôsobov, ako naučiť žiakov vytvárať si vzťahy medzi pojmami, ktoré si majú osvojiť.
5. Kombinujte textové pomôcky s vizuálnymi
Výklad nestačí. Ani písaný text. Kombinujme ich s vizuálnymi podnetmi. Video, infografika, časová os, zaujímavé obrázky – to všetko slúži na to, aby si mozog lepšie pamätal to, čo dostal od učiteľa vo verbálnej podobe. Naučme žiakov „čítať“ aj vizuálne zdroje a učme ich, ako takéto materiály vytvoriť.
6. Buďte osobní
Na koho náš mozog myslí najčastejšie? Na nás samých. A preto si úplne prirodzene lepšie zapamätá tie informácie, ktoré s nami súvisia. Je užitočné vždy umožniť žiakovi, aby našiel súvislosť medzi svojím životom a preberaným učivom.
7. Zapájajte emócie
V procese učenia podliehame mnohým mýtom a osobným ilúziám. Mozog si nemôže pamätať všetko, preto je každá spomienka len rekonštrukciou, ktorá nemusí zodpovedať objektívnej pravde, je spojením tých prvkov, ktoré boli pre nás emotívne najsilnejšie. Preto je dobré zapájať emócie i do procesu učenia. Často si plynulosť čítania zamieňame s ovládaním obsahu. Pod učením si mnohí predstavujú vyznačovanie si dôležitých informácií v texte. Pritom je to jeden z najmenej efektívnych spôsobov učenia – takto si z textu zapamätáme len cca 20 % informácií.
8. Učte žiakov dávať a prijímať spätnú väzbu
V roku1999 potvrdili psychológovia Dunning a Kruger, že menej kompetentní ľudia nadhodnocujú svoje schopnosti a mýlia sa v hodnotení vlastných výkonov. Ako s tým bojovať? Učiť žiakov odmalička dávať i prijímať spätnú väzbu.
Vzdelávanie nie je možné bez učenia. Je zbytočné dať niekomu hodnotný dar, ak ho nevieme obdarovanému dať tak, aby mal z neho čo najväčší úžitok.