Ako viesť žiakov k samostatnosti

ako viesť žiakov a deti k samostatnosti

Je veľa žiakov, pri ktorých si povieme, že „ten sa v živote nestratí“. Máme tým na mysli určitú dávku samostatnosti. Priveľká asertivita, ktorú si občas zamieňame so životaschopnosťou, však nemusí byť automaticky kľúčom k úspešnému životu. Sú tiež ďalšie schopnosti, na ktorých záleží. Ako ich môžeme podporiť?

1. Učte žiakov komunikovať

„Ja zaklopem, ty hovoríš“– je štandardnou situáciou pri nosení triednej knihy, oznamu, či obežníka do inej triedy. Samotné posielanie žiakov niečo vybaviť, je veľmi dobrým nástrojom, ako podporovať zdvorilý komunikačný prejav. Nemalo by to byť však len o tom, že žiaka pošleme a čakáme, že to nejako dopadne. Dobré je sa s deťmi sem-tam o tom aj porozprávať. Prípadne si v hrách vyskúšať reakcie na rozdiely medzi zdvorilým a nezdvorilým oslovením. 

2. Dávajte komunikačné úlohy aj mimo školy

Nestačí, ak deti naučíme riešiť pár komunikačných situácií v škole. Ony potrebujú zažívať nefalšované reakcie ľudí v rámci prechádzky, výletu či exkurzie, a to bez zbytočného pedagogického odpúšťania komunikačných chýb. Deti by mali vedieť zdvorilo nielen rozprávať a formulovať myšlienky, ale aj pristaviť človeka, poďakovať za informáciu, vycítiť či ten, za kým idú im vôbec dokáže pomôcť a dokázať sa povzniesť, ak ich niekto odmietne. Vždy po takejto úlohe sa s nimi rozprávajte o tom, ako sa cítili.

3. Vysvetlite deťom, že neexistujú nadľudia

Mnohí ľudia majú strach a pociťujú stres, ak majú komunikovať s autoritou či dôležitým človekom. Starosta, prezident, minister, poslanec, riaditeľ či celebrita sú taktiež ľudia, ktorí potrebujú komunikovať a chcú komunikovať. To, čo je dôležité, je mať odhad, do akej miery byť zdvorilý, do akej miery rezervovaný či žoviálny. Deti by mali vedieť, že tá istá veta a myšlienka sa dá povedať mnohými spôsobmi a každý z nich sa hodí do inej situácie a spoločnosti. 

4. Pestujte otvorené vzťahy v škole

Mať možnosť pomenovať situácie a pocity pravými menami učí deti prirodzenej slobode. Otvorené vzťahy nemusia znamenať anarchiu a drzé správanie. Ak učiteľ pestuje u žiakov pocit, že sa môžu pýtať na čokoľvek, získava s nimi otvorený vzťah. Nebojte sa akýchkoľvek otázok, oveľa dôležitejšie sú vaše odpovede. Ak sa vás žiak dotkne, máte stále možnosť mu vysvetliť, že to nie je vhodné a na otázku mu neodpovedať. Bazírovanie na prázdnych zdvorilostných frázach skôr naučí žiakov účelovej konformite. Je pravdou, že deti, ak majú voľnosť v komunikácii, vedia človeka zraniť i ponížiť. Namiesto predchádzania týmto situáciám, môže byť výzvou pre učiteľa naučiť deti zdvorilo komunikovať za každých okolností. 

5. Učte deti pracovať s negatívnymi emóciami

To, ako dokáže človek pracovať s emóciami, má zásadný vplyv na jeho úspešnosť. Schopnosť preniesť sa cez prehru, prijať odmietnutie, ovládať strach a hnev, sú klenotmi v rámci životaschopnosti. Súžia na to rôzne techniky. Napríklad učiteľ nemá vytvárať súťaž tam, kde to nemá účel, radšej má dať priestor pre vzájomné hodnotenie a sebahodnotenie žiakov, možnosť pomenovať pocity a netrestať za ne, oceňovať víťazov, ale nedávať neúspešným pocit menejcennosti. Tiež toleruje v zdravej miere obranné mechanizmy žiakov pri nepríjemných situáciách a rozpakoch. 

6. Učte deti pracovať v tíme

Schopnosť pracovať tímovo je dôležitou kompetenciou tohto storočia. Podporujte tímového ducha, naučte sa hodnotiť tímovú spoluprácu. Zoznámte deti s možnými rolami v tíme, s výhodami tímu oproti individuálnej práci, aj s tým, ako im môže uľahčiť život. 

7. Hovorte s deťmi aj o samozrejmých veciach

Rozhovory o tom, pre koho je čo prirodzené, sú veľmi zaujímavé. Deti objavia obrovskú škálu toho, čo ich spolužiaci a ich rodiny považujú za dôležité a samozrejmé. Sám učiteľ často zistí, že to, čo považuje sám za samozrejmé, deti vnímajú úplne inak. Schopnosť vnímať pohľad druhých je semienkom pre rast tolerancie, nadhľadu a niekedy aj vzájomnej podpory. 

8. Asertivita je dôležitá

Zdravá dávka asertivity je ďalšou schopnosťou, ktorá pomáha k samostatnosti a životaschopnosti. Dieťa by malo vedieť rozlíšiť, kedy je potrebný súhlas druhého, kedy len zdvorilostne oznamujeme a kedy sa je potrebné dohodnú sa na kompromise. A to aj vo vzťahu k autorite. S asertivitou je úzko späté aj „právne vedomie“, ktoré dieťaťu pomáha sa rozhodovať. Učitelia v tomto smere vedia spraviť veľa, ak idú príkladom. A tiež naopak, ak sú málo asertívni a právne nevedomí, utužujú u žiakov bojazlivosť a neschopnosť postaviť sa za svoje práva a záujmy.

Ako viesť žiakov k samostatnosti

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top