Deti trávia skoro tretinu svojho času v škole. Je často prostredím, ktoré formuje ich názory na svet. Ako ale urobiť zo školy miesto, ktoré nebude len formálnym priestorom na výučbu, ale aj inšpiratívnym priestorom pre rozvoj mladých osobností? Skúste začať na školskom dvore.
Školská záhrada nielen spríjemňuje deťom a pedagógom pobyt v škole, ale môže byť aj súčasťou vyučovania a má aj ďalšie funkcie (napr. zvlhčuje vzduch, vytvára kyslík potrebný pre dobré prekrvenie mozgu, spríjemňuje klímu a pod.). Jedným z argumentov pre vytvorenie záhrady ako priestoru pre vzdelávanie je doba, v ktorej žijeme: deti rozonajú technologické novinky a africké zvieratá v ZOO, nedokážu však rozoznať či pomenovať bežné európske, dokonca ani domáce druhy drevín a rastlín.
Ako by mala teda vyzerať prírodná školská záhrada? Mala by sa neustále meniť, s dôrazom na využívanie počas školského roka. Vyberáme druhy, ktoré výrazne kvitnú na jar, prípadne majú zaujímavé sfarbenie na jeseň alebo pestrú kôru v zime. Pravdaže, vítané sú rôzne plody, jedlé pre človeka alebo živočíchy, najmä vtáky, ktoré takto do záhrady prilákate aj bez kŕmidiel. Pozor na druhy, ktoré sú veľkými alergénmi (breza, vŕba, lieska, občas topoľ, jelša).
Vhodné je v záhrade vytvoriť rôzne biotopy, ktoré môžu slúžiť aj ako ukážka fungovania ekosystémov (les, breh a voda, mokraď, lúka). Študenti môžu pochopiť rozdiely, môžu hľadať rôzne súvislosti a učiteľ nemusí zložito vysvetľovať, nemusí hľadať v blízkej krajine podobné príklady.
Je vhodné, ak je pozorovanie záhrady spojené s aktívnou činnosťou a starostlivosťou o ňu, pretože mnohé deti už nemajú tieto zručnosti získané v rodine. Vhodné je ukázať prírodné cykly od semiačka cez rastlinu, plody až po skompostovanie rastliny a vznik pôdy, humusu pre výživu nových rastlín v ďalšom roku.
Práca, pozorovanie a vzdelávanie by malo prebiehať hravou formou: deti môžu súťažiť v rozpoznávaní druhov, tvoriť herbáre, projekty o jednotlivých druhoch a ich využití, použiť ich pri výtvarnej tvorbe, pripraviť výstavku s ochutnávkou jedál, prežiť napr. hodinu slovenčiny v tieni stromu, oddýchnuť si a načerpať silu počas prestávok a po vyučovaní v príjemnom prostredí.
Veľmi dôležité je vyberať druhy podľa ich potrieb a nárokov na stanovište. Do bežných nadmorských výšok od 100 – 400 m n. m. je oveľa vhodnejšie používať listnaté a stálozelené druhy. Pri výsadbách je vhodné sa poradiť s odborníkom o voľbe správneho stanovišťa a techniky, ako rastlinu správne vysadiť.
Celý článok Patricie Černákovej o tom, ako zmeniť školský dvor na prírodnú záhradu, ale aj reálne príklady zo škôl zapojených do programu Zelená škola, nájdete v najnovšom čísle časopisu Ďalekohľad na webstránke
kancelária programu Zelená škola – CEEV Živica