Celý svet dnes hovorí o šestnásťročnej švédskej dievčine Grete. Myslím, že by sa o nej malo hovoriť aj v zborovniach. Jej príbeh je totiž zaujímavý a poučný aj z hľadiska fungovania našich školských systémov.
Keby Greta chodila do slovenskej školy, bola by určite žiačkou so ŠVVP. Ako 11-ročná sa totiž stala depresívnou, letargickou, na istý čas prestala jesť a rozprávať. Bol jej diagnostikovaný Aspergerov syndróm, obsesívno-kompulzívna porucha a selektívna mutilita. Osud takýchto žiakov u nás nebýva najlepší. Mnohé školy s nimi nedokážu pracovať a ich výsledky sú často ďaleko za ich reálnymi možnosťami. Greta tento rok úspešne dokončila deviaty (posledný) ročník švédskej základnej školy. Na vysvedčení mala štrnásť „áčok“ (najlepšia známka) a iba tri „béčka“ – zo švédčiny, ekonomiky a telesnej výchovy. Jej učitelia sa zhodujú v názore, že keby neprotestovala a nemala toľko absencií, pravdepodobne by bola mala samé áčka.
Apropo absencie. Za protestovanie pred švédskym parlamentom nazbierala Greta množstvo neospravedlnených hodín. Priznáva, že jej učitelia majú z toho zmiešané pocity. Ako ľudia si údajne myslia, že to, čo robí je správne, ale ako učitelia jej vraj hovoria, aby s tým prestala. Táto schizofrénia je zarážajúca, ale to ešte môže byť Greta rada, že chodí do školy v liberálnom a ekologicky veľmi uvedomelom Švédsku. V takých Čechách by to zrejme od učiteľov „schytala“ oveľa viac. Bývalý dlhoročný riaditeľ pražského súkromného gymnázia PORG Václav Klaus mladší o nej hovorí ako o „psychicky chorej puberťáčke“, jeho otec v nej vidí šialenstvo našej doby.
A teraz to najpodstatnejšie. Dávno pred Gretiným vystúpením som vo svojich prednáškach učiteľom pripomínal, že František Jozef mal iba 18 rokov, keď sa v roku 1848 stal cisárom a začal aktívne vládnuť ríši s 50 miliónmi obyvateľov. Naproti tomu naši 18-roční musia sedieť v školských laviciach a dopĺňať do viet vynechané predložky. (A my sa čudujeme, že ich to nebaví.) Odteraz už nebudem argumentovať Františkom Jozefom, ale Gretou. Som hlboko presvedčený, že škola by fungovala omnoho lepšie, keby sme namiesto stupídnych školských cvičení nechali žiakov riešiť skutočné, vážne, zmysluplné problémy, ktoré ich trápia a v ktorých naozaj o niečo ide. Pretože, čo ak máte aj vy v triede Gretu?