Žiacke vedomostné súťaže – pomáhajú alebo škodia?

Žiacke vedomostné súťaže – pomáhajú alebo škodia?

Aké sú námietky a protiargumenty ku kontroverznej téme vedomostných súťaží?

V tej či onej forme sa venujeme organizovaniu žiackych súťaží viac ako 25 rokov. Za ten čas sme si otázku z nadpisu kládli mnohokrát. Uvažujeme o tom najmä vtedy, keď sa stretneme s negatívnym názorom. Tu je päť najčastejších námietok proti súťažiam:

Prvá námietka

Náš trhovo orientovaný kapitalistický svet je už vo svojej podstate prehnane a nezdravo súťaživý. Načo tento stav zhoršovať organizovaním ďalších súťaží?

Druhá námietka

V každej súťaži môže zvíťaziť iba jeden, prípadne iba malá skupina účastníkov. Ostatní si zbytočne odnášajú pocity sklamania, neúspechu, či dokonca menejcennosti. To môže pôsobiť demotivačne.

Tretia námietka

Vo väčšina súťaží je dôležitá rýchlosť: od súťažiacich sa vyžaduje rýchle myslenie a rýchle reagovanie. V živote však rýchlosť často nie je najpodstatnejšia. Napríklad vo vede rozhoduje skôr hĺbka myšlienok, originalita, vytrvalosť, systematickosť…

Štvrtá námietka

Kto chce vyhrať, musí byť schopný podať dobrý výkon presne v čase súťaže. Stačí kratučké zaváhanie  v nesprávnu chvíľu a žiak zažije neúspech a sklamanie. Pritom môže ísť o výborného žiaka, ktorý proste iba „nemal svoj deň”. To je nespravodlivé.

Piata námietka

Mnohé súťaže sa obmedzujú na otázky s výberom odpovede, prípadne na otázky s krátkou odpoveďou. Tým je znemožnené pýtať sa na hlbšie veci a nie je priestor na to, aby žiak prejavil svoju tvorivosť a iné dôležité schopnosti.

Možno vás to prekvapí, ale so všetkými týmito námietkami v istom zmysle súhlasíme a uznávame, že sú čiastočne opodstatnené. V živote však nič nie je iba jednofarebné. Na druhú stranu váh možno položiť protiargumenty, ktoré považujem za prinajmenšom rovnako relevantné ako uvedené námietky: 

Prvý protiargument

Áno, svet do ktorého vyrastajú naši žiaci, je (žiaľ) nezdravo súťaživý. Práve preto je dôležité ich na to pripravovať. Veď v živote a v zamestnaní ich určite čaká mnoho vážnejších „súťaží”, než sú tie školské.

Druhý protiargument

Vedieť prehrávať je tiež dôležité. Žiaci by sa mali učiť prijímať aj neúspech s nadhľadom. Mali by si budovať rozumnú hierarchiu hodnôt a učiť sa chápať, že neúspech v žiackej súťaži je v porovnaní s inými vecami nepodstatný.

Tretí protiargument

V živote sú situácie, kedy je rýchlosť dôležitá a aj také, kde rozhoduje niečo celkom iné. Ľudia a žiaci tiež nie sú rovnakí: niekoho rýchlosť stresuje, iných naopak časový tlak motivuje k veľkým výkonom. Možno aj vďaka súťažiam spoznajú žiaci svoj typ reakcie na časový tlak a ak s ním majú problémy, môžu sa postupne učiť lepšie ho zvládať.

Štvrtý protiargument

Áno, život je niekedy „nespravodlivý”. Stačí krátke zaváhanie (napr. pri pohovore) a veľká životná šanca (napr. dobré zamestnanie) je preč… A práve preto by sa žiaci mali učiť podať skvelý výkon presne vtedy, keď to potrebujú. Dôsledná príprava na súťaž, schopnosť maximálne sa sústrediť v danej chvíli, schopnosť nenechať sa rozptyľovať okolím, maximálna pozornosť venovaná inštrukciám a pokynom, pedantne pripravené pomôcky – to všetko môžu byť rozhodujúce faktory. A je určite lepšie, keď sa to žiak postupne naučí pri školských súťažiach, ako keby to mal zisťovať až pri hľadaní zamestnania.

Piaty protiargument

Je dobré, že existujú rôzne typy súťaží, ktoré sa navzájom vhodne dopĺňajú. Osobne sa mi veľmi páčia rôzne projektové súťaže typu SOČ, ktoré vyžadujú dlhodobú prácu na nejakej téme, žiaci vypracovávajú „veľmi široké (mnohostranové) odpovede”, a je priestor pre ich tvorivosť a vzájomnú spoluprácu. 

Pozitíva žiackych súťaží sa pritom neobmedzujú iba na uvedené protiargumenty. Treba tiež pripomenúť, že:

  • Detskej psychike je hravosť a súťaživosť vlastná (najmä v mladšom školskom veku). Je preto rozumné ju motivačne využiť na intelektuálny rast žiakov.
  • Vďaka súťažiam už bolo odhalených veľké množstvo talentov. Mnoho žiakov bolo práve úspechom v súťaži ovplyvnených a celoživotne nasmerovaných na úspešnú vedeckú dráhu.
  • Súťaže žiakom rozširujú obzor za hranice školského učiva. (Žiada sa mi dodať „chvalabohu”, pretože ak by si žiaci mali utvárať názor na jednotlivé oblasti ľudského poznania iba na základe školského učiva, asi by to s ľudstvom dopadlo dosť zle…)
  • Súťaže nerozširujú obzor iba žiakom, ale aj učiteľom. Získavajú ich prostredníctvom zaujímavý materiál (otázky, úlohy, námety…), ktorý môžu využívať aj na bežných hodinách. Objavujú nové spôsoby, ako žiakov motivovať, ako klásť otázky…
  • Mnohé súťaže sú cennou zámienkou na to, aby žiaci komunikovali o téme súťaže či o konkrétnej  súťažnej otázke medzi sebou, so svojimi učiteľmi, ba dokonca aj s rodičmi. To považujem za veľmi pozitívne.

Sme presvedčení, že žiacke súťaže majú viac pozitív ako negatív a že je rozumné ich organizovať. To je dôvod, prečo im s kolegami venujeme už celé roky toľko úsilia. A možno trochu neskromne dúfame, že MAKS, MAKSÍK, MATEMATICKÝ KLOKAN, EXPERT a VŠETKOVEDKO patria k tomu lepšiemu, čo na Slovensku v tejto oblasti máme.

Žiacke vedomostné súťaže – pomáhajú alebo škodia?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top