Dbajme na rovnováhu záujmov a pohľadov

Dbajme na rovnováhu pohľadov a záujmov

Každý z nás prirodzene vníma svet zo subjektívnej perspektívy. Čo je dôležité pre nás, je dôležité. Čo pre nás dôležité nie je, je nepodstatné. Čo sami potrebujeme, je nanajvýš potrebné. Čo sami nepotrebujeme, tým sa netreba zaoberať. Aj preto je dôležitou úlohou politikov vyvažovať a „objektivizovať“ pohľady, potreby a požiadavky jednotlivých skupín v spoločnosti. A platí to aj pre ministra školstva. Jeho rezort je obrovský, komplexný a zaľudnený množstvom skupinových aktérov s rôznymi, často protichodnými pohľadmi na poslanie školského systému. Tí aktéri sú dôležití, no neúmerná mocenská či vplyvová prevaha ktoréhokoľvek z nich máva pre školstvo neblahé dôsledky.

Dominancia kapitánov priemyslu vedie k škodlivému splošteniu pohľadu na vzdelávanie. Škola má byť podľa nich slúžkou trhu práce, prípravkou použiteľnej pracovnej sily, tréningovým centrom udeľujúcim certifikáty, ktorým rozumejú manažéri vo fabrikách a firmách. Žiaci si nemajú vyberať štúdium podľa záujmu, životných plánov či osobných predpokladov, ale podľa počtu chýbajúcich pracovníkov v jednotlivých sektoroch. Čo nepotrebuje trh práce, je neužitočné.

Osobitnou kapitolou je dominancia matematikov, technikov a prírodovedcov, teda STEM-lobby. V ich predstavách by mali všetci povinne maturovať z matematiky, informatiky a techniky a na štúdium psychológie, sociológie či politológie by smelo každý rok nastúpiť iba päť vyžrebovaných šťastlivcov. Aj tak ich nikto nepotrebuje a ani nezamestná.

Dominanciu úradníkov zažívame dlhodobo. Nič sa nedá, všetko trvá nekonečne dlho, každý pokus niečo urobiť (nedajbože zlepšiť!) je sprevádzaný nezmyselným papierovaním, vykazovaním, kontrolovaním, šikanovaním pre formálne nedostatky. Systém je nepredvídateľný, pretože nik nevie, ako sa dnes úradník zobudí a čo ovplyvní jeho rozhodnutie.

Horšia ako dominancia úradníkov vie byť asi iba dominancia právnikov. Školstvo sa (všade na svete) stáva hyperlegalizované, na všetko musia byť zmluvy, informované súhlasy, záznamy, povolenia, legislatívne úpravy. Vraciame sa tak oblúkom k socialistickému princípu – „čo nie je explicitne povolené, je zakázané“. Už neexistuje náhoda či osud, všetko zlé musí byť dôsledok porušenia zákona konkrétnou osobou.

Paradoxne, zúfalí učitelia sami občas hľadia s nádejou na právnikov, aby im pomohli čeliť dominancii rodičov. Žijeme v dobe, v ktorej sa oslabujú štáty a s nimi aj všetky inštitúcie, ktoré od štátu odvodzujú svoju autoritu. Škola je exemplárnym príkladom. Rodičia sú si toho vedomí a niektorí to dokážu maximálne využívať a zneužívať.

Takže vyvažujme, usilujme sa o rovnováhu. Čo je v primeranom množstve užitočné, môže byť v nadmernom množstve škodlivé. Z lieku sa môže stať jed.

Dbajme na rovnováhu pohľadov a záujmov

ZAUJAL VÁS ČLÁNOK?

Stiahnite si celé najnovšie číslo časopisu DOBREJ ŠKOLY v PDF. A ak podporíte naše úsilie o skvalitňovanie slovenského školstva dobrovoľným predplatným, získate prístup ku všetkým číslam DOBREJ ŠKOLY, ktoré vyšli za 10 rokov.

Stiahnuť časopis v PDF
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin

Vyberte si rubriku