Dvadsať percent podľa seba

Možno ste už počuli, že vo firme Google môže každý zamestnanec venovať 20 % svo­jho pracovného času vlastným projektom. V tomto čase nemusí robiť to, čo od neho vyžaduje zamestnávateľ, ale sám si vyberie nejaký problém či tému a tej sa venuje.

Nie je to novinárska kačica. Mám bývalého žiaka vo švajčiarskej pobočke Goo­g­lu a ten mi to potvrdil. A hneď aj dodal, že je to výborné ako pre zamestnancov, tak aj pre firmu. Zamestnancov takto práca viac baví, môžu sa lepšie sebarealizovať a byť aspoň časť pracovnej doby kreatívni bez obmedzení, tlaku, dead­linov. Ale prečo vynakladá firma až 20 % mzdových nákladov na ľudí, ktorí pre ňu v danom čase nepracujú? Dôvodov je viacero a nie je ani celkom pravda, že z toho firma nič nemá. Mnohé zaujímavé aplikácie z portfólia Googlu vznikli práve ako „voľnočasové“ aktivity jeho zamestnancov a až následne sa o nich firma dozvedela a prejavila o ne záujem.

Tí, čo ma poznajú, už vedia, že bude nasledovať obligátna otázka: čo z toho vyplýva pre školu? Aj škola je predsa organizácia, ktorá by mala chcieť, aby sa v nej všetci (učitelia aj žiaci) cítili príjemne, aby v nej mohli byť kreatívni a tvoriť zaujímavé veci, či nie? Nebolo by teda rozumné niečo podobné zaviesť aj v škole? Čo keby sa žiaci 80 % času učili podľa pokynov učiteľov a 20 % času by sa smeli učiť celkom podľa vlastných predstáv a preferencií, t. j. sami by si mohli vybrať tému aj formu. A čo keby mal učiteľ 80 % učiva predpísaných vzdelávacím programom a 20 % by si mohol stanoviť podľa vlastného uváženia? Alebo ešte inak: čo keby každý učiteľ 80 % úväzku učil podľa pokynov vedenia školy a 20 % úväzku by si podľa vlastného uváženia vyplnil rôznymi aktivitami užitočnými pre žiakov či pre školu? Či to už som veľmi uletel?

Dvadsať percent podľa seba

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top