Isté veci musíte prežiť, aby ste im lepšie porozumeli

pracovný tábor Nováky

Projekt Pracovný tábor v Novákoch sa dostal medzi 15 najlepších projektov v súťaži Nadácie Pontis Generácia 3.0.

Siedmi z 56 deviatakov v našej ZŠ tušili, že v našom meste bol kedysi pracovný tábor. Traja dokázali interpretovať jeho účel. 

Ide o našu geograficky najbližšiu históriu, ktorú nepoznáme. Preto dali kolegovia hlavy dokopy a vzniklo pekné dielo. Učiteľka dejepisu rozdelila výskumnú prácu žiakom 8. a 9. ročníka. Tí hľadali informácie o Pracovnom tábore v Novákoch nielen na internete, ale i v miestnej kronike, u starých rodičov, u prednostu železničnej stanice. Prvý zámer bol splnený – stanoviť si úlohu, vyhľadávať zdroje, naučiť sa formulovať svoju otázku, vnímať a analyzovať odpoveď, slušne a samostatne komunikovať na verejnosti. Informatika, geografia, slovenský jazyk v praxi.

Výsledkom bolo veľké množstvo informácií, ktoré žiaci prezentovali spolužiakom na hodinách dejepisu: „Často som len sedela, počúvala a premáhala slzy, keď deti odkrývali smutné spomienky svojich starých rodičov,” hovorí dejepisárka Eva Kiabová.

Štúdiom literatúry sa objavil medzi žiakmi nákres pracovného tábora. Toho sa ujal učiteľ techniky, Ján Trlík, ktorý so žiakmi prepočítaval rozmery z nákresu v mierke a vytvoril model obytného baraku, v ktorom žili väznení. Na hodinách techniky z drevotriesky vznikli pod rukami žiakov všetky obytné budovy tretieho sektora pracovného tábora. Decká vyrezávali, opilovali, lepili a prežívali príbeh miesta, kde ľudia ako oni strávili časť života. Matematika, technika v praxi. 

Pripomínajme si, aby sme nezabudli

Model pracovného tábora sme umiestnili do frekventovanej chodby školy. Znázorňuje baraky pracovného tábora obkolesené ostnatým drôtom, výtvarne dotvorené nástenkou s fotografiami tábora či dokumentáciou z procesu tvorby modelu v triedach. Výtvarná výchova s technikou v praxi.

Pri prezentácii niekoľkomesačného bádania a tvorenia našich žiakov naprieč rôznymi predmetmi sa začala zatiaľ posledná časť projektu – beseda s predstaviteľmi mesta, historikmi a pamätníkmi pracovného tábora. Prezentácia projektu žiačkou Kristínou pred publikom hostí i spolužiakov bola dôkazom jej šikovnosti, nadania a pochopenia odkazu celého projektu. Plynulosťou a suverénnosťou jej vystúpenia nás presvedčila, že do ďalšieho štúdia posielame pripravenú, vzdelanú a aktívnu mladú občianku. Niekoľko postrehov doplnil aj historik Múzea Bojnice Erik Kližan, no perlou nášho stretnutia boli spomienky Martina Hagaru, výborného rečníka, ktorý spolu so svojím otcom niekoľkokrát pracovný tábor počas jeho existencie navštívil. Tajil sa nám dych pri spomienkach na slová jeho mamky: „Choď, Martin, s jedlom do tábora! Podlez plot a neboj sa, keby ťa zbadali, po tebe strieľať nebudú, si dieťa.” Etická, náboženská, občianska výchova v praxi. 

Po ukončení besedy sme všetci, bez vekového obmedzenia, kráčali od našej školy cestou, kadiaľ odvážali z pracovného tábora ľudí na smrť. Šli všetci, dobrovoľne, aj tí najväčší frajeri, nenápadne zakrývajúc pod šiltovkou citlivé srdce. 

Od železničnej stanice, na ktorej si mnohí prvýkrát všimli pamätnú tabuľu o odvoze Židov do koncentračných táborov, sme kráčali až na miesto, kde tábor kedysi stál. Dnes tu je len pár zabudnutých drevených kolov s kúskom ostnatého drôtu, ktoré pripomínajú, že tu kedysi človek držal v zajatí človeka. Byť na historickom mieste, vnímať, že tu, kde sa dnes vlní obilie, bola obmedzovaná ľudská sloboda, že tu sa navždy rozdelili rodiny a priatelia, bolo silné pre každého účastníka pochodu. Mĺkva bola cesta späť, len pomaly sa rozväzoval jazyk o prežitom dni. Telesná výchova, dejepis v praxi. 

Na kolene, bez peňazí, z jednoduchých materiálov sme takmer pol roka nenásilnou formou žili v škole myšlienkou na to, čo sa odohralo počas 2. svetovej vojny v našom meste. Téma prepojila vyučovací proces v mnohých predmetoch. Hodnotné bolo i generačné prepojenie v projekte – pátranie u starých rodičov či beseda v škole za účasti dôchodcov. Dotyk s reálnym historickým miestom vyvolával silné emócie, ale aj rad otázok. Na ne budeme spoločne hľadať so žiakmi odpovede. Preto, aby sme pochopili a aby sme už nikdy neurobili chyby minulosti. 

Isté veci musíte prežiť, aby ste im lepšie porozumeli

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top