Čo hovoria výskumy o vplyve inklúzie na intaktných žiakov?
Takmer žiaden môj seminár sa nezaobíde bez diskusie, čo si myslím o inklúzii. Pozorujem veľa napätia a nespokojnosti zo strany učiteľov k tejto téme. Osobne som jej zástankyňou, ale bojím sa, že zlá prax povedie k odmietnutiu dobrej myšlienky.
Skúmanie výskumov
Najčastejší argument znie: No a čo ostatní žiaci? Ako k tomu prídu, keď všetok priestor a čas pohltia deti so špecifickými potrebami? Presne toto zadanie dostalo centrum pre výskum v sociálnych vedách na londýnskej univerzite EPPI – Centre. V centre pracujú skúsení výskumníci, ktorí majú dve úlohy. Jednou je rozvíjať výskumné metódy a druhou je robiť analýzy a zbierať údaje o vplyvoch tej ktorej prijatej politiky. Ich zistenia slúžia politickým a odborným autoritám pri plánovaní sociálnych a ekonomických politík založených na dôkazoch (tzv. evidence-based practice). Jednou z oblastí je aj výskum v oblasti vzdelávania. Takže otázka znela, ako vplýva inklúzia na spolužiakov bez pridružených ťažkostí. Aký je ich akademický výkon? Pozorujeme negatívne sociálne vplyvy?
V EPPI urobili metaanylýzu dostupných štúdií, ktoré reflektovali viac ako 20-ročnú prax inklúzie. Afroditi Kalambouka (2005) viedla tím výskumníkov, ktorí prešli 119 štúdií, sledujúcich vplyv inklúzie na intaktných žiakov. Z nich prešlo len 26 do záverečného hodnotenia. Vyradené štúdie vykazovali nedostatočnú kvalitu. Väčšina z nich bola realizovaná v USA.
Sú na tom intaktní horšie?
81 % výstupov hovorí o pozitívnom alebo neutrálnom vplyve na intaktnú populáciu žiakov. Aj napriek určitému obmedzeniu, ktoré prináša fakt, že štúdie boli realizované väčšinou na územní USA, v Londýne sa domnievajú, že výsledky môžu vniesť upokojenie do rozvášnených diskusií aj vo Veľkej Británii. Učitelia a rodičia intaktných žiakov či pochybujúci riaditelia alebo zamestnanci školských odborných inštitúcií by si mohli vydýchnuť. Umiestnenie detí so ŠVVP do triedy veľmi pravdepodobne nebude mať negatívny vplyv na intaktných žiakov. Výsledky v akademickej oblasti sú dokonca mierne pozitívne. Vplyvy v sociálnej oblasti sú neutrálnejšie. Čo znamená, že sociálna stránka žiakov sa pod vplyvom detí so ŠVVP nezhoršuje ani nezlepšuje. Pri podrobnejšom pohľade na dáta zisťujeme, že pre I. stupeň ZŠ sú výsledky skôr pozitívne. Ak zoberieme do úvahy len štúdie sledujúce vplyv inklúzie na ročníky II. stupňa ZŠ, sú výsledky menej jednoznačné.
Dobrý manažment
Rozhodne stojí za povšimnutie fakt, že v pozadí pozitívneho, resp. negatívneho vplyvu inklúzie stojí miera podpory poskytnutá pedagogickým a odborným zamestnancom. Dobre manažované inkluzívne procesy majú skôr pozitívny než neutrálny vplyv na intaktné deti. Inklúzia bez podpory nezvykne dopadnúť dobre. Iný súhrnný výskum sledoval postoje učiteľov k inklúzii. Zistilo sa, že tie sú silne ovplyvnené dostupnosťou a kvalitou podpory od odborníkov. Čím viac absentuje alebo je nekvalitná, tým sú postoje pedagógov odmietavejšie.
Zaujala ma aj štúdia Exeterskej univerzity z roku 2000 pod vedením E. Avramidisa. Porovnávali v nej postoje k inklúzii medzi skupinou učiteľov, ktorí mali niekoľkoročnú prax na inkluzívnych školách a skupinou náhodne vybraných učiteľov zo škôl bez inkluzívnej praxe. Zistili, že v signifikantnej miere mali pozitívnejšie postoje k myšlienke inklúzie učitelia, ktorí s ňou mali skúsenosti. Ak sa výskumníci pozreli na dáta z pohľadu prípravy učiteľov, tak pozitívnejší boli učitelia s absolvovanou nejakou formou vzdelávania v oblasti špeciálnej pedagogiky než tí bez špeciálnej prípravy.
Žiadne z ostatných skúmaných premenných (veľkosť mesta, triedy, školy, vek učiteľa) nemali zásadný vzťah k formovaniu postoja k inklúzii. U všetkých učiteľov sa ukázalo, že najväčšie obavy majú z emocionálnych a behaviorálnych problémov u žiakov.
Zdá sa preto, že alfou a omegou inklúzie bude kvalitná príprava a podpora inkluzívneho procesu a osobná skúsenosť s ním.