„Dobré ránko, čo máme dnes ako prvé?“ vletím do triedy. Počuť zborové: „Matiku!“ Jéj, fajn, pomyslím si. Matika je super. A dnes hráme kvíz!
Rozdelíme sa na skupinky. Niekedy ako chceme, niekedy nám učiteľ nakáže. Niekedy nám nechá jeden papier a jednu ceruzku, inokedy dostaneme každý jeden papier a bez slov máme počítať. Niekedy nedostaneme nič a vybranú úlohu musíme vysvetliť pred spolužiakmi. Stávalo sa nám, že sme sa hanbili. Psycho. Ale sú za to body. Teda, za vyriešenie úlohy.
Učiteľ stiahol z netu Stu‘s Quiz Boxes, free soft, do ktorého je možné nahádzať otázky zo šesť tém, okruhov, v každej téme po päť otázok od najľahšej po najťažšiu. Ak zmákneme ťažšiu, máme viac bodov. Ale niekedy sa to nevypláca. Radšej berieme ľahšie, za tie sú „istejšie“ body. Lebo ak nemáme správny výsledok, ideme do mínusu. Jedine ak neodpovieme, netrpíme, či budú body, alebo či o ne prídeme.
Dnes sa učiteľovi asi veľmi nechce, a tak nás chce oblbnúť. Že „vymyslite každý tri otázky na toto a toto“. Sranda. Ak budú dobré, vyberú sa do kvízu. Mňa dnes osvietilo: „ako dlho by nám v triede trvalo vydýchať vzduch?“ Dúfam, že som na nete správne zistil, koľko robí človek nádychov a výdychov za minútu, a že aj ten objem nádychu bol dobre. Pri meraní rozmerov triedy mi pomohol spolužiak, to nebolo ťažké…
Vždy sa pretekáme. Čí príklad bude za najvyššie hodnoty? Alebo, dokonca, kto bude mať to privilégium na prémiovú, poslednú otázku, ktorá rozhoduje o všetkom?
Vchádzam na scénu. Spolu s pozdravom poškuľujem po deťoch, aká je nálada. Ale viem, že kvízy sú OK. Keď sa začnú zbierať body, deti sa chytia. Tí si teda na seba našili príklady. Že za koľko minút dnešný počet detí v triede spolu s učiteľom vydýcha triedu. Pche. Budem počítať s nimi. Koho si zoberiem do tímu? Jasné, David a Klaudia, tým to ešte nejde. Pozrieme sa na to spolu. A zoberiem aj toho mudrlanta, nech sa predvedie.
Dnes moderuje Hanka. Spolu sme to pripravovali, tou haldou vymyslených otázok a „zákerností“ sme prešli spoločne. Už sa teším, keď si to deti budú vedieť vyrobiť samostatne.
Vypínam dataprojektor s dobrým pocitom, že toľko príkladov by sme za taký čas normálne nedali. Vždy je čo zlepšovať a čo vymýšľať. A tak skúšam, čo baví deti aj mňa. ν
Miloš BÉLIK
ZŠ, Lachova 1, Bratislava