Vyučovať bunku na základnej škole (6. ročník) je pomerne náročné. Pre žiakov je to niečo abstraktné, nepredstaviteľné. Či učiteľ chce alebo nie, väčšinou skĺzne do výkladu a žiakov oboznámi s časťami bunky a s tým, na čo slúžia. Bunku ukáže na nástennom obraze, alebo cez projektor. Výsledkom je, že žiaci si nepamätajú funkcie jednotlivých organel, nevedia vysvetliť rozdiel medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou. Ja som sa rozhodol, že budem bunku učiť inak. Tak, aby som u žiakov rozvíjal čo najviac kompetencií a spojil teoretickú rovinu s praxou. Venovali sme jej tri vyučovacie hodiny a domácu prípravu.
Prvá hodina prebiehala v počítačovej učebni, žiaci pracovali vo dvojiciach. Zadal som im úlohu, aby si vyhľadali čo najviac informácií o bunke a hlavne o pojmoch, ktoré som napísal na tabuľu: bunka, bunková stena, cytoplazmatická membrána, cytoplazma, jadro, chloroplast, mitochondria, vakuola.
Žiaci spracovali vo forme textu (v programe MS Word) každý pojem a jeho vysvetlenie. Vo dvojici medzi sebou komunikovali, hľadali vysvetlenia, pokúšali sa nájsť odpovede na moje otázky: Aká veľká je bunka? Má každá bunka rovnakú stavbu? Je nejaký rozdiel medzi bunkou na ruke muža a ženy? Aký dopad by malo na človeka, ak by rastlinné bunky nemali chloroplasty? K čomu z bežného života by ste prirovnali bunky? Otázky slúžili na to, aby sa žiaci pozerali na bunku nie ako na pojem, či učivo, ale aby sa snažili pochopiť jej dôležitú úlohu.
Cez mikroskop
Druhá hodina bola praktická. Žiaci dostali mikroskopy a pomôcky na mikroskopovanie. Ich úlohou bolo pozorovať pokožkové bunky cibule a porovnať ich so živočíšnymi bunkami (ster z bukálnej sliznice, ktorá sa nachádza na vnútorných stranách líc).
Na začiatku hodiny som žiakov rozdelil do skupín, pretože máme iba šesť funkčných mikroskopov, a na nič som ich neupozorňoval. Nechal som ich, aby sami a svojím tempom prišli na to, aké sú rozdiely medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou. Celú hodinu som pomocnými otázkami smeroval žiakov k tomu, aby sami našli rozdiely medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou. Zaujal ich rôzny tvar, veľkosť, usporiadanie… Neskôr začali používať biologickú terminológiu a do obrázka, ktorý si nakreslili, vpisovali názvy jednotlivých štruktúr. V závere hodiny, žiaci spoločne a celkom presne pomenovali rozdiely medzi bunkami. Bolo na nich vidieť, že sa tešia, že na to prišli celkom sami, bez pomoci učiteľa. Za domácu úlohu dostali vytvoriť 3D model bunky s podmienkou, že musí byť z jedlých materiálov.
Chutné bunky
Na tretej hodine bola veľmi uvoľnená atmosféra, lebo žiaci mali na svojich laviciach hotové modely buniek. Každá bola iná. Boli použité rôzne materiály. Jedna skupina mala model vytvorený z bochníka chleba, ktorý mal odrezaný vrch a vydlabané vnútro (bunková stena a cytoplazma). Ako jadro použili vajce na tvrdo. Chloroplasty mali z olúpaných pistácií (sú zelené). Mitochondrie boli zo zriasnenej šunkovej salámy.
Iná skupina mala bunku vytvorenú ako koláč. Základ bol z upečeného cesta, vakuolu urobili z pudingu (okolo umiestnili piškóty, aby sa nevyliala), jadro bolo z „kindervajíčka“, chloroplasty zo zelených lentiliek, mitochondria zo šupky z jabĺčka. Každá skupina prezentovala svoj výtvor a zdôvodnila, prečo použila práve tieto materiály. Prezentovalo sa päť skupín, pričom každá pomenovala všetky organely vo svojej bunke a aj ich funkcie. Na záver sme zhodnotili prácu žiakov a spoločne sme sa pohostili. Všetko sme zjedli.
Na čo to všetko bolo dobré?
Žiaci si našli informácie o bunke a jej organelách úplne sami. Vďaka tomu, že pracovali vo dvojiciach, boli nútení medzi sebou komunikovať, diskutovať, argumentovať. Pri práci s mikroskopom sa zdokonalili v príprave preparátu, nastavení svetla a používaní rôznych objektívov. Ako skupina museli spoločne vytvoriť 3D model bunky, pri ktorom išlo hlavne o tvorivosť, komunikáciu medzi členmi skupiny, samostatnosť, časové rozvrhnutie práce a naplánovanie stretnutia, vytváranie pozitívnych vzťahov medzi nimi, prezentovanie svojho výtvoru a obhájenie výberu materiálov.
Hodiny som neviedol ako sprístupňovanie informácií, ale ako objavovanie. Žiaci hľadali odpovede na otázky, bádali, hrali sa na vedcov (výskumníkov). Snažil som sa u nich rozvíjať množstvo kompetencií potrebných pre život. No a nechal som im aj priestor na to, aby ukázali, ako podľa nich vyzerá „jedlá bunka“. Dali jej nový šat.
Jaromír FLAŠKÁR
ZŠ, Dlhé Hony, Trenčín