Keď žiak šikanuje učiteľa

Ako reagovať na urážlivé slová žiaka?

O šikanovaní v školskom prostredí sa hovorí a píše pomerne veľa. Väčšinou je však reč o šikane medzi žiakmi. Šikanovaný však môže byť aj učiteľ, a to dokonca od vlastných žiakov. 

Učiteľ, o ktorom bude reč v tomto príbehu, je dobrým stredoškolským pedagógom. Jeho hodiny sú zaujímavé, medzi žiakmi je obľúbený, má
s nimi priateľské vzťahy a dosahuje dobré výsledky. Od istého času však má problém s prvákom Michalom, ktorý sa ho snaží za každú cenu provokovať. 

Michal na hodinách pravidelne vyrušuje a zámerne sa snaží o konfrontáciu s vyučujúcim. Keď ho učiteľ napomenie, siaha po zbraniach, ktoré učiteľa dostávajú do úzkych. Napríklad sa snaží naznačiť, že učiteľ je gay. Urážlivé poznámky a narážky na sexuálnu orientáciu učiteľa hovorí zámerne tak, aby ich počuli nielen spolužiaci, ale aj učiteľ. Už viackrát nimi učiteľa vyprovokoval k tomu, že dal Michalovi poznámku alebo nejaký iný trest. To však situáciu nevyriešilo, práve naopak. Učiteľ je bezradný, dokonca sa cíti šikanovaný.

Čo by ste mu poradili? Ako by mal reagovať na Michalove narážky, resp. riešiť celú situáciu?

Tu sú názory niektorých čitateľov DOBREJ ŠKOLY:

Je potrebné pozrieť sa na situáciu z pohľadu oboch strán. Žiakove reakcie pravdepodobne pramenia z jeho predošlých skúseností. Často sa stane, že práve žiak, ktorý šikanuje, očakáva učiteľove reakcie hnevu a agresie. Zostáva na učiteľovi, akým spôsobom žiakovi pozornosť poskytne. Buď vybuchne a žiaka potrestá, alebo mu ponúkne možnosť porozprávať sa s ním osamote a odzbrojí ho empatickým prístupom. Mne osobne pokojný, rozvážny a partnerský prístup k žiakom pomohol riešiť vyhrotené situácie. Domnievam sa, že väčšina žiakov nie je vypočutá a ak sa správajú mimo normy, je to často volanie o pomoc. Učiteľ ma silu v tom, že ak volanie zachytí, môže žiaka správne nasmerovať.

Janka Kmec Koščová

Asi by mu mohli pomôcť druhí kolegovia, ktorí majú možnosť sa porozprávať so žiakom, prípadne s celou triedou na tému rovnoprávnosti a možno by som vyhlásila, že ja tiež nemám právo riešiť jeho život, pretože to patrí do intímnej sféry. Každý človek má isté práva a tie sa týkajú ako žiakov, tak i učiteľov. Spolupráca so psychologičkou, rozhovor žiak – psychológ – učiteľ by tiež pomohol. Záleží, aké skúsenosti má psychológ v tejto oblasti. Volanie žiaka o pomoc by som to vôbec nenazvala, skôr nemá hranice slušnosti, ktoré nemá vymedzené v rodine.

Jana Lafová

V žiadnom prípade sa učiteľ nemôže nechať od žiaka vydierať alebo ohovárať. Jednoznačne by som si pohovorila so žiakom na chodbe pri svedkoch, ak by to nepomohlo zavolala by som rodičov a pohovorila si s nimi. Ak by ani to nepomohlo, obrátila by som sa na školského psychológa, vedenie školy. Učiteľ je povolanie, kde je naša osobnosť skúšaná z každej strany, preto musí byť učiteľ osobnosť silná, vyrovnaná a musí si vedieť poradiť, inak bude prevalcovaný. 

Alexandra Vyskočániová 

Ak by som bola na mieste učiteľa, rozmýšľala by som nad tým, že si zavolám na pomoc kolegu či kolegyňu, ktorej trieda dôveruje, a skúsila by som zorganizovať diskusiu o tom, čo sa tam na niektorých hodinách deje. Niekedy otvorenosť a možnosť si všetko vydiskutovať pomôžu vo vyčistení atmosféry, nastavení pravidiel komunikácie.

Martina Ulrika

Nech sa ho spýta, prečo si myslí, že byť gay je problém. Ja by som sa ho spýtala, prečo rieši môj sexuálny život, veď pre ľudí, s ktorými nespím, je to irelevantné. Nech chalan trochu argumentuje, každý je frajer, keď si šomre popod nos.

Klaudia Bednárová

Myslím si, že práve s takýmto žiakom môže byť rozprávanie sa osamote pre učiteľa nebezpečné – ak ho žiak navyše obviní z obťažovania, bolo by to ťažké dokazovanie. Ja by som v prístupe k žiakovi volila ľahkú iróniu, nie zosmiešňovanie, ale odľahčenie situácie. To chce ale silné nervy a dostatočné sebaovládanie a cit pre hranicu, kam sa dá zájsť.

Daniela Lestinská

Často sa mi stalo, že dieťa túžilo po pozornosti a nejakým spôsobom si ju žiadalo. To chlapča niečo hľadá – pozornosť, priateľstvo, objavenie jeho talentu, schopností. Rozhodne tu nepomôžu žiadne poznámky, dvojky zo správania. Musí pochopiť, že ak ho mám brať ako slušného človeka, musí sa tak správať ku všetkým ľuďom. Ja vždy v podobných situáciách vsádzam na osobný a priateľský rozhovor, v pokojnom a tichom tóne. Treba sa chlapca spýtať, čo mu na mne ako učiteľovi prekáža, čo mám zmeniť, aby ma prestal zhadzovať, aby prestal narúšať hodinu, čo odo mňa očakáva, ako sa mám ja ako pedagóg správať, aby on, žiak, bol v pohode a mohol sa venovať tomu, prečo do školy chodí. Väčšinou sú títo „hrdinovia“ v osobných rozhovoroch tak zaskočení ľudskosťou pedagóga, že je to pre nich šok, ktorý vyvrcholí zmenou správania. Mám jednu zásadu – nikdy s deťmi nebojujem. Treba použiť takt a nadhľad, rozvahu, odosobniť sa od atakov a vnímať ich ako žiakov osobný problém. Nezhadzovať žiaka pred spolužiakmi ani nereagovať v triede, na verejnosti, ale ukázať mu partnerstvo a profesionalitu.

Anna Chlupíková

Nemusí ísť hneď o šikanovanie. Možno žiaka učiteľ zaujal, no nevie prejaviť pozitívny vzťah k nemu. Ak to naozaj presahuje tolerovateľnú mieru, tak sú spôsoby, ako sa brániť – ak ich učiteľ chce využiť. Narážka na orientáciu je najčastejší spôsob útoku na učiteľa, hoci by mal aj manželku. Sám som zažil také narážky, len ja ich odbijem humorom, neraz satirickým. A to by som poradil aj učiteľovi. Kým ide len o „zapáranie“, komunikácia alebo briskné reakcie učiteľa ich po čase utlmia. Dobrý spôsob je aj ignorácia, len aj tú treba vedieť účelne využívať. Napadol mi ešte jeden dôvod žiakovho správania sa  – chce takto vyjadriť učiteľovi cit, veď veľa z nás malo ako prvú platonickú lásku učiteľa. V takomto prípade neviem poradiť čo spraviť, aby prenasledovaný učiteľ nezranil city chalana, ktorý hrá navonok machra.

Ján Papuga

Mám pocit, že žiak si podvedome pýta pozornosť a hranice. Čítala som knihu Děti potřebují hranice (autor Jan Uwe Rose), ktorá zaujímavým spôsobom opisuje, že hranice sa vytvárajú v blízkom vzťahu, kde sa učiteľ nebojí ísť do konfrontácie. Aj žiaci potrebujú autoritu, podľa reakcií ktorej sa môžu orientovať a učiť. Keď učiteľ žiaka trestá, žiak sa utvrdzuje v tom, že autorita používa „mocenské“ prostriedky a takto pokračuje mocenský boj.

Darina Vranová

Názor psychologičky

Prečo Michal cíti potrebu s učiteľom bojovať a zosmiešniť ho? Zrejme sa v triede necíti dobre, možno si nedôveruje, má pocit neúspechu, snaží sa vydobyť si svoju pozíciu medzi spolužiakmi. Spokojný a vyrovnaný človek nemá potrebu druhým ubližovať. S Michalom sa treba o jeho pocitoch a správaní v triede rozprávať, či už sa to podarí učiteľovi, voči ktorému sú útoky obrátené, triednemu učiteľovi alebo školskému psychológovi. Je možné, že sa takto odhalí príčina Michalovho správania a bude mu poskytnutá pomoc, aby sa v škole cítil lepšie.

Čo má učiteľ robiť v momente, keď ho Michal pred celou triedou provokuje? Aj keď je to v danej situácii ťažké, učiteľ by sa mal pokúsiť zostať nad vecou a nebrať Michalove útoky osobne. Mohlo by mu pomôcť pozrieť sa na to tak, že Michal je stále dieťa, ktoré má zrejme nejaký problém, a jeho urážky sú prejavom tohto problému. Svojimi slovami sa Michal snaží dostať učiteľa do úzkych a vyprovokovať nejakú emocionálnu reakciu pred triedou. Učiteľ by sa mal snažiť tomuto vyhnúť. Ak je priveľmi rozhodený a hrozí, že by vybuchol, nemusí reagovať vôbec. Ak je schopný udržať svoje emócie na uzde, môže vecne opísať Michalovo správanie: „Snažíš sa ma vyprovokovať.“ či „Chceš, aby som sa nahneval.“ Môže tiež opísať svoje pocity: „Tvoje slová ma urážajú.“ či „Cítim sa nahnevaný, keď toto hovoríš.“ Riešenie situácie môže učiteľ odložiť na neskôr: „O tom, čo si povedal, sa s tebou potrebujem porozprávať po hodine.“ „Momentálne som nahnevaný a potrebujem si premyslieť, ako mám zareagovať na tvoje slová.“ Cez prestávku alebo po vyučovaní, keď emócie trochu opadnú a okolo nie je prítomné publikum zložené z ostatných spolužiakov, bude mať rozhovor s Michalom väčší efekt.

Michalovo správanie voči učiteľovi je súčasťou širšieho problému šikany, a to bez ohľadu na to, či je namierená voči žiakovi alebo voči učiteľovi, či inému zamestnancovi. Riešenie šikany je komplexné. Najdôležitejšie je predchádzať jej, a to aktívnym budovaním pozitívnych vzťahov, otvorenou komunikáciou, vedením žiakov k empatii a tolerancii a k asertívnemu riešeniu problémov. Vedenie školy musí tiež svojím postojom jasne signalizovať, že šikana je v akejkoľvek podobe neprípustná a každý prejav sa bude dôkladne riešiť všetkými dostupnými prostriedkami. 

Zuzana BURJANOVÁ

Keď žiak šikanuje učiteľa
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin