Kedy je škola dobrá?

kedy je škola dobrá

Nadpis vraj nemá v čitateľovi vyvolávať neprimerané očakávania a sľubovať niečo, čo v texte nie je. Uvedomujem si, že som túto zásadu práve porušil, keďže jasnú odpoveď na otázku z nadpisu v článku nenájdete. Nech mi je ospravedlnením, že ani neexistuje.

Hovorí sa, že by sme mali žiakov učiť, ako majú myslieť, a nie, čo si majú myslieť. Ani ja nechcem čitateľom vnucovať svoje predstavy o dobrej škole. Chcem len komentovať spôsob, akým sa o tejto téme hovorí a poukázať na pár omylov, ktorých sa pritom dopúšťame.

1 Odpoveď nie je zrejmá

Je zaujímavé, že diskusie sa vedú iba o tom, akými opatreniami dosiahnuť, aby sme mali dobré školy, ale takmer vôbec sa nehovorí a nediskutuje o obsahu pojmu dobrá škola. Ako keby bol cieľ všetkým zrejmý a nejasnosti spočívali iba vo výbere metód, akými ho dosiahnuť. To však nie je pravda. To, že niekto neustále stotožňuje dobrú školu so školou produkujúcou dobre zamestnateľných ľudí, ešte neznamená, že v tejto veci panuje celospoločenský konsenzus. Nepanuje, a preto by sme mali venovať oveľa väčšiu pozornosť aj tejto zásadnej otázke.

2 Odpoveď nie je iba jedna

V predchádzajúcom režime trpeli školy prísnou centralizáciou, direktívnym riadením a zhubnou uniformitou. Tento model fungovania štátneho školstva sa hlboko vryl do povedomia ľudí ako jediný možný a správny, takže je praktizovaný ešte aj dnes, kedy už vo väčšine iných sfér spoločenského života zavládli podstatne demokratickejšie pomery, pluralita a pestrosť. Naše ministerstvo školstva si naďalej udržuje paternalistickú mentalitu, z jeho krokov cítiť principiálnu nedôveru k ľuďom (riaditeľom škôl, učiteľom, rodičom) a obavu, že ak nebudú všetci postupovať podľa jedného spoločného modelu, zavládne chaos. Pritom škola môže byť dobrá, ale aj zlá, mnohými rôznymi spôsobmi.

3 Nie je to výhradne odborná otázka

Mnohé materiály i verejné vystúpenia na tému kvality vzdelávania vyznievajú tak, že ide o prísne odborný problém, ktorý môžu vyriešiť iba vedci, pedagogickí experti či manažéri. Tieto profesné skupiny, samozrejme, nemožno z diskusií vylúčiť. Žijeme v komplexnej spoločnosti, v ktorej takmer všetky agendy nadobudli veľkú zložitosť. Problém nastáva vtedy, keď úzko zameraní experti celkom ovládnu jednotlivé sféry. V hmle nezrozumiteľnej terminológie a neoveriteľných argumentov potom pretláčajú svoje subjektívne pohľady a osobné preferencie, prezentujúc ich pred laickou verejnosťou ako objektívne, vedecké a jediné správne. Prihodilo sa nám to v ekonómii, v zdravotníctve aj v školstve. Je to nerovný boj, pretože jazyk expertov znie vždy autoritatívne, ale rodičovská verejnosť sa nesmie vzdať svojho práva hovoriť do podoby našich škôl. Mimochodom, Paul Feyer-abend svojho času varoval, že čím je niekto užšie zameraným expertom, tým by mal mať v rozhodovaní o celo-spoločenských otázkach menší hlas. 

4 Pozor na skryté ideológie

V súčasnom diskurze o podobe kvalitného školstva nezdravo dominuje neoliberalizmus so svojím univerzálnym zameraním na ekonomické aspekty a s neobmedzenou vierou v technokratické, manažérske riešenia všetkých problémov. Navonok sú tieto koncepcie prezentované ako neideologické, čisto odborné a v podstate jediné možné. Je to klam. Naša spoločnosť nie je, a ani nemôže byť o nič menej ideologická ako tá spred roku 1989. S tým rozdielom, že predošlá ideológia sa neskrývala, vedome chcela byť explicitná. Tá dnešná sa tvári ako „neideo-lógia“ a darí sa jej to, pretože verejnosť nedokáže dostatočne reflektovať a rozkrývať ideologické pozadie krokov politikov a vrchných manažérov.

5 Odpoveď nenájdeme v zahraničí

Už dlho počúvame, že dobré školy majú napríklad Fíni. Po zverejnení výsledkov PISA 2012 to ešte asi budeme počúvať o ázijských krajinách a možno aj o Poľsku. Uskutoční sa ďalšie kolo služobných ciest do týchto krajín a opätovne sa utvrdíme v tom, že nemusíme vymýšľať teplú vodu, keď inde už prišli na to, čo funguje. Problém je v tom, že fínske školstvo funguje aj, či možno najmä preto, že ich učitelia, rodičia, žiaci aj ministerka sú Fíni. Máločo je tak závislé od tradícií, kultúry a národných špecifík ako školstvo. Verím, že zo zahraničia možno importovať technológiu jadrovej elektrárne, ale neverím, že možno importovať systém vzdelávania.

6 Odpoveď nenájdeme vnútri rezortu

Mnohé problémy nášho školstva pramenia z jeho nezdravej uzavretosti voči okolitému svetu. Riešenie problémov a nízkej kvality dnešnej školy treba hľadať aj, či dokonca najmä mimo nej samotnej. Aj preto je dôležité, aby sme sa nedelili na odborníkov vnútri rezortu a laikov mimo neho.

7 Odpoveď závisí od cieľov

Toto je jeden z kľúčových bodov. Musíme si jasne uvedomiť, že kvalita školy úzko súvisí s cieľmi, ktoré si kladie. Školu totiž vnímame ako dobrú vtedy, ak úspešne realizuje tie ciele, ktoré sami považujeme za zmysluplné a žiaduce. Ak náš sused považuje za dôležité niečo iné, daná škola sa mu vôbec nemusí javiť ako dobrá. Hovoriť o kvalite škôl bez väzby na ciele jednoducho nie je možné. Tu však platí to, čo sme uviedli v prvom bode: o cieľoch školy sa tu nevedie diskusia, ako keby boli jasné, ako keby sme sa na nich zhodovali. Nič však nie je ďalej od pravdy.

8 Potrebujeme aj pluralitu cieľov, nielen metód

Občania pestrej, pluralitnej a slobodnej spoločnosti  sa nikdy nezhodnú na tom, ako je najlepšie prežiť život. Preto sa tiež nikdy nezhodnú na cieľoch, ktoré by mala škola sledovať. Po roku 1989 sa naše školstvo čiastočne uvoľnilo: ciele zostali spoločné (určované štátom), no školy dostali voľnosť v metódach, ako ich dosahovať. Dnes dozrel čas postúpiť o krok ďalej a pripustiť, že školy sa môžu líšiť aj v samotných cieľoch.

Ak ste v tejto chvíli predsa len sklamaní, že ste v článku nenašli stručnú a jasnú odpoveď na otázku z nadpisu, tak vám na záver predsa len jednu ponúknem: Kedy je škola dobrá? Keď je školou dobra.

Kedy je škola dobrá?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top