Kerky, dredy, piercingy

Mali by mať učitelia nejaký dress code? Alebo na ich výzore až tak nezáleží?

Tento príbeh nám poslala učiteľka zo strednej pedagogickej školy.

„Všetci naši žiaci musia absolvovať povinnú pedagogickú prax. Nedávno som sa zhovárala so žiačkami, ktoré sa vrátili z praxe v školskom klube detí. Jedna z nich mi opísala svoj zážitok. Táto žiačka má v nose piercing a na tele niekoľko tetovaní. Všimli si to aj deti, s ktorými pracovala. Keď za nimi po pár dňoch opäť prišla, deti si prilepili na nosy flitre, aby sa podobali pani učiteľke. Ja osobne v tom vidím pozitívnu spätnú väzbu od detí, ktoré sa chceli podobať na pani učiteľku. Školiaca vychovávateľka však na to mala iný názor. Vytkla našej žiačke úpravu výzoru a vysvetľovala jej, že učitelia sú pre deti príkladom, preto nemôžu mať na sebe výstrednosti, ako tetovanie, piercing, dredy a pod.

Nevedela som, ako zareagovať. Mne osobne takéto veci na ľuďoch neprekážajú, no nechcela som pred žiačkou podkopať ani autoritu vychovávateľky z materskej školy.“

Čo si myslíte o takýchto obmedzeniach a požiadavkách na vzhľad učiteľov a učiteliek? Mali by byť podobné veci aj oficiálne zakázané? Alebo je to v poriadku, keďže žiaci sa s týmito ozdobami aj v spoločnosti bežne stretávajú?

Tu sú názory niektorých čitateľov a čitateliek DOBREJ ŠKOLY:

Respondenti sa už tradične rozdelili do dvoch diskutujúcich táborov. Prvá skupina si ctí slobodu v obliekaní aj skrášľovaní svojho tela a väčší dôraz kladie na osobnosť učiteľa a jeho schopnosti. Druhá skupina si myslí, že učitelia by mali zachovávať isté dekórum vo výzore, ktoré prináleží ich statusu.

Keď som v 90. rokoch začala učiť na gymnáziu, moja mama bola zhrozená, že do práce chodím v rifliach. Potom sa raz u mňa v práci zastavila a videla, že do toho nie príliš vábneho prostredia, do ktorého sa v tých časoch príliš neinvestovalo, je to ten najlepší pracovný odev. A spomínam si, ako nám nadriadená chcela zaviesť do pracovného poriadku dresscode – žiadne šaty na ramienkach, hlboké výstrihy, žiadne bermudy u mužov. Stroskotalo to na dvoch protiargumentoch – škola nám neprispieva na ošatné a v triedach v horúcich dňoch nie je klimatizácia, takže sme zostali v tejto oblasti bez pravidiel. Myslím si, že je fajn, ak v školách vládne diverzita i v tomto smere –je dobré, ak sa žiaci presvedčia aj v kontaktoch s pedagógmi, že ich „vonkajšie znaky“ nevypovedajú o ich ľudskej a profesionálnej kvalite, že tá je definovaná niečím iným. Pomôže im to rýchlejšie pochopiť, že ak sa niekto od nás akokoľvek odlišuje, nemusí to automaticky znamenať, že je horší.

Anna Jančová

Učiteľka by mala reagovať ako zrelá osobnosť, teda všímať si ako deti reagujú na zdobenie tela, ktoré deti bežne nepoznajú a bez ohľadu na to, aký názor má na túto formu zdobenia, otvoriť tému v priateľsky ladenej debate s praktikantkou a deťmi. Aj napríklad o tom, že permanentne tetovanie sa nedá zmyť. Deti si vlastný názor urobia. Len s nimi treba, veku primerane, ale narovinu hovoriť. 

Miroslava Mráziková

Okrem toho, že mám niekoľko tetovaní a piercingov, tak nenosím rovnaké ponožky. Aj v čase, keď som učila, som sa riadila heslom, že akékoľvek dve ponožky tvoria pár. Úprimne ma celkom potešilo, keď mi žiačka spiklenecky ukázala, že aj ona má dnes rôzne ponožky a považovala som to za prejav sympatií. Obmedzovať vzhľad učiteľa je šialený nápad. Učiteľ je predsa celistvá osobnosť a aj jeho štýl je jeho súčasťou. Lepšie je porozprávať sa s deťmi o tom, že nemajú posudzovať človeka podľa prvého dojmu.

Vlaďka Laššáková

V mnohých zamestnaniach, v ktorých dochádza ku styku s verejnosťou je štandardom nemať viditeľné tetovania či iné podobné prvky a byť slušne upravený. Ako sa kto upravuje či oblieka, keď ide trebárs na koncert, je jeho vec, ale do práce – aj učiteľskej – by sa mal upravovať na určitej úrovni. Aj svojím zovňajškom dáva najavo svoj postoj k ostatným ľuďom, či si ich váži, alebo ich potrebuje šokovať. Povolanie učiteľa je odvždy spojené s vážnosťou a dôstojnosťou. Bohužiaľ, čudujeme sa, že učitelia už nemajú v spoločnosti svoj status, ale úplne sme rezignovali na to, že majú dodržiavať isté dekórum.

Jakub Lipták

Ak sa takéto veci oficiálne zakážu, budeme musieť vyhodiť zástupcu. (Vynikajúci chlap, ale potetovaný takmer súvisle.) Zatiaľ sme si nevšimli, že by sa medzi žiactvom vďaka nemu tetovanie masovo rozmáhalo.

Anino Belan

Zovňajšok učiteľov by sa vôbec nemal riešiť (je jedno aký nosí účes, či má alebo nemá tetovanie). Nezáleží predsa na výzore, ale na schopnosti motivovať a podať zrozumiteľne a inšpiratívne svoje vedomosti ďalej. 

Soňa Gažíková

Názor psychologičky

Oslávili sme 30. výročie Nežnej revolúcie. Okrem iného nám už spoločnosť nediktuje ani to, aký účes máme nosiť, nikto nám nezakazuje džínsy či koženú bundu. Nemusíme byť všetci rovnakí – vytŕčanie z radu už nie je prejavom rebela, ale normou života v slobodnej spoločnosti. Niekto sa cíti dobre v béžovom kostýme, niekto v obrázkovom tričku, iný v čiernom či s fialovými vlasmi.

Ako každý človek pracujúci v úzkom kontakte s ľuďmi by mal učiteľ dodržiavať základnú telesnú hygienu. Rovnako jeho oblečenie by malo byť čisté a upravené. Absolútne nevhodné je vyzývavé oblečenie, sexualita je vo vzťahu učiteľa a žiaka neprípustná. Odev a obuv by mali umožňovať bežné aktivity v škole, na čo nie sú praktické príliš vysoké opätky. Všetko ostatné je vecou módy, vkusu a osobných preferencií a nie je dôvod na ďalšie regulácie.

Farbiť si vlasy, používať make-up alebo nosiť šperky je úplne bežné a nikoho by nenapadlo venovať tomu pozornosť. Tetovanie a piercing sú v našej kultúre menej tradičnými spôsobmi, ako ozdobiť svoje telo. Možno preto priťahujú pohľady. V samotnej podstate sa však od bežných úprav vzhľadu nelíšia. Je len otázkou času, kedy si na tetovanie zvykneme a prestaneme ho vnímať ako niečo ohrozujúce. 

Otázkou tiež je, z čoho plynie tento pocit ohrozenia, ktorý nám hovorí, že deti treba pred ľuďmi s tetovaním chrániť. Je to náš strach z inakosti, strach z neznámeho? Vyplýva z historického kontextu, kedy sa tetovanie spájalo s námorníkmi a väzňami a piercing s ľuďmi na okraji spoločnosti? Význam tohto spôsobu úpravy svojho tela sa medzičasom posunul a tetovanie či piercing vyhľadávajú aj ľudia mimo týchto rizikových skupín. Nehovoriac o iných kultúrach, v ktorých nesie tetovanie množstvo iných významov.

Deti od útleho veku učíme nesúdiť druhých podľa vzhľadu, ale podľa skutkov. Deti z príbehu nám nastavujú zrkadlo. Práve ony prijali učiteľku na praxi medzi seba a obľúbili si ju na základe jej prístupu k nim. Ich snaha pripodobniť sa jej je vyjadrením záujmu. Tak, ako nepovažujeme za škodlivé, keď si dievčatko skúša mamine lodičky či rúž, lebo chce chvíľu vyzerať dospelo, tak nie je nič zlé na flitroch imitujúcich piercing. Dobrý učiteľ by túto situáciu využil a porozprával by sa deťmi o tom, ako ľudia pristupujú k úprave tela. Dajú sa otvoriť témy identity, trvalosti zmien výzoru, vyjadrenia postoja svojím vzhľadom. Namieste je tiež otázka bezpečnosti pri aplikácii takýchto ozdôb. Od koho deti lepšie prijmú názor, než od učiteľky, ktorá má s danou problematikou osobnú skúsenosť?

Jednou z najdôležitejších vlastností učiteľa je byť prirodzený. Vedieť, kto som, čo chcem, poznať svoje hodnoty a slobodne sa podľa nich správať. Súčasťou zdravého sebavedomia je aj súlad zovňajška s osobnosťou človeka a jeho presvedčením. Len vnútorne vyrovnaný človek s hlbokou osobnou integritou môže byť pre deti vzorom a podporou. A len tak dokážeme deti viesť k tolerancii rozdielnosti a k životu v slobode. 

Zuzana BURJANOVÁ

Kerky, dredy, piercingy

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top