Knižný trh na školách

Predajcovia kníh a učebníc v školách sú často tŕňom v oku rodičov

 Príbeh rodiča, ktorý namieta proti predajcom kníh a učebníc v školách rozbúril diskusiu nielen v našej redakcii, ale aj na našej facebookovej stránke. 

Do základnej školy, ktorú navštevuje náš syn, prichádzajú pravidelne rôzni predajcovia učebníc a kníh, ktorí ich tam vystavujú a ponúkajú učiteľom a žiakom. Žiaci si môžu knihy kúpiť spôsobom, že si ich vezmú domov a na nasledujúci deň prinesú peniaze. Deti, ktoré si knihu nechcú nechať, ju môžu priniesť späť do školy.

Nedávno prišiel náš syn domov s rôznymi knihami na precvičovanie nemčiny a pýtal si od nás s manželom peniaze. My sme však mali pocit, že sú mu zbytočné – na začiatku školského roka sme mu už kúpili učebnicu aj pracovný zošit, z ktorých sa v škole učia a nevideli sme dôvod, prečo by si mal kupovať aj ďalšie pomôcky. Pani učiteľka rodičom odkázala, že zakúpenie tých publikácií nie je povinné, no niektoré z nich vraj odporúča, pretože ich považuje za kvalitné. 

Náš syn je štvrták a ešte nevie zvážiť, či nejakú knihu potrebuje alebo nie. Problém je v tom, že keď už ju prinesie domov, je ťažké odhovoriť ho a chcieť po ňom, aby ju vrátil. Preto sa nám takýto postup zo strany školy a predajcov nepáči. Máme pocit, že na deti je vyvíjaný nepriamy nátlak, aby si knihy kúpili. Viac by nám vyhovovalo, keby nás škola informovala o ponuke a my ako rodičia by sme sa rozhodli, či knihy chceme svojim deťom kúpiť alebo nie.

Stretli ste sa ako učitelia alebo ako rodičia s podobným spôsobom predaja kníh či pomôcok? Čo si o ňom myslíte? Vidíte v ňom problém?

Ja na tom nevidím nič zlé. Je vynikajúce, že školu zdobia knihy a literatúra. Je to predovšetkým reklama čítania. Deti vnímajú knihy ako súčasť každodenného života. Neverili by ste, ale dnes nemá každý rodič domácu knižnicu ako voľakedy. Pravdupovediac do kníhkupectva len tak s deťmi rodičia nechodia, a tak je to pre niektorých jediná možnosť listovať, manipulovať, voňať a v neposlednom rade čítať čarovnú knihu. Deťom s knihou predajcovia vložia do rúk dôveru, že ju vráti nepoškodenú. A ak deťom niečo kúpiť nechceme, musíme si to s nimi vydiskutovať. Nemôžeme skrývať všetko, čo nemôžu mať. Je to výzva pre nás rodičov: „Vyber si jednu knižku, tú najkrajšiu zo všetkých a budeš mi z nej večer čítať. Hneď ako ju dočítame, môžeš doniesť ďalšiu.“

Ivana Ivanová

Na niektorých školách je oznam na vstupných dverách o zákaze vstupu predajcom kníh. Áno, pred rokmi to bolo zaujímavé ako mnoho novôt. Žiaľ, ponúk je mnoho a trh je presýtený. Tak ako nám začali chodiť zaujímavé letáky do schránky pred desaťročím, tak si ich dnes mnohí neželajú. Osobne som aj ja proti. Najzraniteľnejší a najovplyvniteľnejší spotrebiteľ je v škôlke a na prvom stupni. Je to na zvážení riaditeľa, hlavne veľkých škôl, či takú ponuku vpustiť do školy.

Juraj Gonšor

Podobný predaj funguje u nás v škôlke. A áno, je to nátlak a ako rodič som musela dieťa presvedčiť, prečo teraz nekúpim knihu, ktorá sa mu páči, prípadne som mu ju kúpila, lebo mi došli argumenty a nemala som už energiu. Myslím si, že je to nevhodné a neetické zo strany predajcov aj zariadení, ale vždy sme riešili toľko iných vecí na rodičovských združeniach, že som sa na to vždy zabudla posťažovať.

Ľuba Kubišová

Osobne si myslím, že je lepšie, ak dieťa donesie priamo knihu, ako keď donesie katalóg. Malé deti majú tendenciu si vyberať podľa lákavého obalu. Človek potešený, že jeho dieťa konečne chce nejakú knihu chytiť do ruky, napokon zistí, že kúpil predražený časopis s nevydarenými hlavolamami a kopou pravopisných chýb, doplnených obrázkami známej stavebnice. Keď si knihu máte šancu vopred obzrieť, máte lepšiu šancu sa správne rozhodnúť. No aj tak si myslím, že je určite rozumnejšie, ak potrebné knihy kúpi škola alebo obec do knižnice a pani učiteľka tam žiakov zoberie v rámci vyučovania, kde si z niekoľkých kníh aj spoločne prečítajú a majú šancu si vybrať aj podľa iného kritéria, než len podľa pekného obalu.

Peter Mráz 

 My berieme do ŠKD zopár kusov a tam si ich môžu rodičia pozrieť. Nedávame knihy deťom, aby ich nosili domov. A predajcovia súhlasia.

Marta Lazúrová 

Keď som ešte učila, na našej škole takýto predaj vedenie zakázalo. Všetci sme to vnímali ako nátlak, ale aj porovnávanie medzi deťmi, že jeden si mohol nakúpiť za 50 €, druhý za 10 €, prípadne za nič. Šikovný učiteľ aj rodič vie aj z týchto situácií urobiť príklady, ktoré deti do života niečo naučia, napriek tomu škôlku alebo školu nepovažujem za vhodné miesto na predaj čohokoľvek.

Katarína Makarová

Vôbec to nie je nátlak. To, že niektorí rodičia majú rozmaznané deti a nedokážu im povedať nie a vysvetliť im, že peniažky na to jednoducho nie sú, za to druhí nemôžu. Pokiaľ sa dieťa naučí skromnosti už odmalička, bude to mať v živote jednoduchšie. Pokiaľ sa to dieťaťu normálne vysvetlí, myslím, že nie je problém. Je to čisto o rodinnej komunikácii a netreba z toho obviňovať druhých ľudí (predajcov), ale treba porozmýšľať nad niečím iným.

Lucia Jančová-Pálová

Neviem si predstaviť, ako by som ja ako učiteľka informovala rodičov o ponuke kníh. Ponúkať knihy napríklad aj s radou od učiteľky sa mi zdá v poriadku, prečo nie? Ako rodič by som bola rada, ak moje dieťa prejaví záujem o knižku. Ak mám finančné dôvody, prečo ju nekúpiť, určite nájdem spôsob, ako to synovi vysvetliť.

Iveta Raskovičová

Ponúkať na predaj niečo deťom na prvom stupni sa mi zdá dosť zvláštne. Pani učiteľka mohla knihy ponúknuť rodičom napríklad na rodičovskom združení, nie samotným deťom.

Martina Rybárová

Knižný trh na školách

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top