knižnica

Má byť v „škole budúcnosti“ knižnica?

Som občasným poradcom istého tímu, ktorý pripravuje výstavbu novej školy (základnej a strednej). A to nie hocijakej. Má to byť „škola budúcnosti“, ktorá pravdepodobne bude istý čas najmodernejšou školou na Slovensku. Nedávno sme spoločne riešili zaujímavú otázku. Má ešte byť v tej škole knižnica? Nie je to už v dnešnej dobe anachronizmus?

Nie je knižnica ako knižnica

Keby išlo o existujúcu školu, odpoveď by bola jednoznačná: určite áno. My sa však bavíme o budove, ktorá privíta prvých žiakov možno o tri roky a ktorá má fungovať ďaleko do 21. storočia. Tým sa tá otázka stáva menej triviálnou. Ponúka sa totiž analógia: pred niekoľkými desaťročiami sme považovali za samozrejmé, že „moderná“ škola má mať kvalitne vybavenú počítačovú učebňu. Napriek tomu mnohé školy, ktoré sa dnes stavajú vo svete, už osobitnú počítačovú učebňu nemajú – v istom zmysle je totiž každá ich učebňa počítačová. Otázka znie, či školské knižnice nečaká podobný osud ako školské počítačové učebne.

Možno by sme mali spresniť, čo rozumieme pod pojmom „školská knižnica“. Môžeme tak totiž označovať dve rôzne veci: jednak fyzickú miestnosť, jednak knižničný fond (súbor kníh, ktoré sú k dispozícii žiakom na krátkodobé požičiavanie). To sú dve rôzne veci. Mnohé naše školy majú dnes akú-takú školskú knižnicu v zmysle knižničného fondu, no nemajú riadnu knižnicu ako miestnosť. Majú iba sklad kníh. Funguje to tak, že žiak príde za príslušným učiteľom, povie, že potrebuje Hájnikovu ženu, učiteľ na chvíľu zmizne v malej miestnosti plnej regálov s knihami a o chvíľu sa vynorí s Hviezdoslavom v ruke.

Teoreticky si možno predstaviť aj opačnú situáciu: „škola budúcnosti“ by mohla mať veľkú miestnosť (knižnicu, študovňu, bádateľňu, tichú zónu a pod.), v ktorej by žiaci mohli čítať, googliť, počúvať vzdelávacie podcasty, sledovať náučné videá, pracovať na svojich referátoch či projektoch, a pritom by táto škola nemusela vlastniť žiadne klasické papierové knihy. Namiesto nich by žiakom boli k dispozícii (na počítačoch či tabletoch) e-knihy, PDF-súbory, audioknihy, nahrávky, videá a iné digitálne zdroje. Bola by to teda škola s knižnicou (miestnosťou), ale bez kníh.

Tlačené knihy verzus e-knihy

Som presvedčený, že podobnú miestnosť by každý dobrá škola mala mať (dnes aj v blízkej budúcnosti). Teda aj tá, ktorej výstavba sa práve plánuje. Či bude označená ako knižnica, študovňa či kreatívna zóna, nepovažujem za podstatné. Trochu ťažšie sa mi odpovedá na otázku, či má byť táto knižnica (miestnosť) navrhnutá tak, aby v nej bolo dostatok priestoru pre regály s (fyzickými) knihami. Poznám argumenty fanúšikov technológií, ktorí predpovedajú tlačeným knihám blízku smrť a dôvodia ich početnými nevýhodami v porovnaní s e-knihami či všeobecne digitálnymi zdrojmi. Zvláštne však je, že napriek dlhému zoznamu nevýhod tlačených kníh oproti elektronickým tie tlačené naďalej vychádzajú a predávajú sa. A to dokonca dobre.

Je pravda, že predaj e-kníh dlhé roky kontinuálne rástol, to však nemusí automaticky znamenať, že predaj tlačených kníh bude rovnakým tempom klesať. A ani neklesal. V súčasnosti predstavujú e-knihy asi 20 % celosvetového knižného trhu, no rast ich predaja sa – pre mnohých prekvapujúco – na tejto hodnote zastavil a ďalej nestúpa. V USA predstavovali v roku 2018 papierové knihy stále viac ako 90 % všetkých predaných kníh, a to napriek tomu, že elektronické knihy a audioknihy im konkurujú už mnoho rokov. A tlačených kníh sa v USA predalo v roku 2019 viac ako v roku 2017. Zjavne teda niečo čitateľov k tlačeným knihám priťahuje, a to napriek tomu, že v nich nenájdu zvuky, videá, ba ani len hyperlinky.

Toto všetko ma privádza k záveru, že aj novovznikajúca škola by ešte mala počítať s vlastným knižničným fondom, a teda aj s veľkou, členitou, polyfunkčnou, príjemne zariadenou miestnosťou určenou (okrem iného) na uskladnenie kníh a ich sprístupnenie žiakom. Inými slovami: s parádnou knižnicou.

Má byť v „škole budúcnosti“ knižnica?
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin