Mala by byť telesná výchova na školách hodnotená?

V súčasnosti sa často hovorí o vplyve moderných technológií na životný štýl detí i dospelých. Až 70 % školopovinných detí trávi denne viac ako 4 hodiny voľného času sedavým spôsobom, či už pri mobile, televízií alebo počítači. Napriek zvyšovanému apelu na pohybovú zdatnosť detí sa na Slovensku stále pridržiavame dvoch povinných hodín telesnej výchovy týždenne. Jedným z momentov, ktoré môžu menej pohybovo nadané deti odradiť od telesnej výchovy je aj hodnotenie. Telesná výchova sa na školách môže klasifikovať dvoma spôsobmi – formou 5-stupňového škálovania alebo formou slovného hodnotenia absolvoval/neabsolvoval.

Aké sú argumenty ZA klasifikáciu telesnej výchovy a aké PROTI nej?

Argumenty ZA

  • Ak škola nepreferuje nejaké špecializované zameranie, potom telesná výchova nie je menejcenným predmetom a mala by byť rovnako hodnotená ako ostatné predmety.
  • Snaha dosiahnuť výborné hodnotenie alebo aj snaha vyhnúť sa horšiemu hodnoteniu môže byť významnou hnacou silou vo výkone. Hodnotenie formou klasifikácie je centrálnou formou vonkajšej motivácie.
  • Na Slovensku sa pri klasifikácii využíva 5-stupňové škálovanie. Iné krajiny majú aj viacstupňové škálovanie, napríklad Nemecko (6), Taliansko (10), Luxembursko (60). Možnosť klasifikácie pomáha odovzdať žiakovi vhodnú spätnú väzbu pre svoje činnosti počas celého hodnotiaceho obdobia. Dvojškálové ústne hodnotenie neposkytuje priestor na spoznanie vlastného progresu či stagnácie. A úprimne, koľkokrát ste na vysvedčení videli neabsolvoval z telesnej výchovy?
  • Šport ako taký je často spájaný so súťažou, pretekom, turnajom. Klasifikácia je pre súťaživé deti forma poznania vlastných možností a schopností a dopomáha k výberu talentovaných detí na športové súťaže a reprezentácie.
  • Dalo by sa povedať, že výchovné predmety (hudobná, telesná, výtvarná) do značnej miery závisia od talentu. Môže sa zdať prísne hodnotiť pohybovo menej talentované deti. Treba si však uvedomiť, že v školskej telesnej výchove sa nezohľadňujú len samotné športové výkony, ale aj osobná aktivita a vlastný progres počas školského roka.

Argumenty PROTI

  • Deti by mali športovať pre radosť z pohybovej aktivity a osvojovanie si pozitívneho vzťahu k športu. Aj z pohľadu psychológie sa vo vyučovaní stačí spoľahnúť na endorfíny. Tento príjemne prežívajúci pocit však nevyplýva z odmien, pochvál alebo vyhnutia sa trestom.
  • Hodnotenie telesnej výchovy je spojené s plnením štandardov rôznych fyzických testov. Deti, ktoré nepovažujú telesnú výchovu za svoju doménu sa zo strachu pred zlyhaním, verejným výsmechom či v snahe vyhnúť sa zlému hodnoteniu, obrátia k jednoduchšiemu riešeniu, a to oslobodeniu od telesnej výchovy. Bez hodnotenia by sa tento fenomén mohol do značnej miery eliminovať.
  • Počas celého školského roka by žiaci mali absolvovať niekoľko tematických celkov od gymnastiky, atletiky až po pohybové hry. Každý žiak môže vynikať v niečom inom a niekto môže byť „doma“ v každom športe. Ak by sme hodnotili žiakov striktne podľa športových výsledkov, ako by sme klasifikovali žiaka, ktorý reprezentuje školu v atletike, ale nevie spraviť kotúľ vpred? Mal by dostať dvojku z telesnej, keď mu v hárku svieti „guľa“ z gymnastiky?
  • Hodnotenie pohybových zručností môže v mnohých vyvolávať stres, úzkosť či nervozitu. Pre deti v školskom veku je už aj tak dosť vonkajších tlakov na dosahovanie študijných výsledkov. Ak má byť telesná výchova o pozitívnych zážitkoch a odreagovaní sa, potom by sme odstránením klasifikácie v školskej telesnej výchove prispievali k znižovaniu stresu a nie k jeho zvyšovaniu.
Mala by byť telesná výchova na školách hodnotená?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top