Mali by sme výsledky našich žiakov v testoch PISA brať vážne?

testy PISA

Nedávno zverejnené výsledky slovenských žiakov v testovaní PISA 2012 vyvolali celú plejádu reakcií. Zrejme aj preto, že vo všetkých troch sledovaných oblastiach (matematická, prírodovedná a čitateľská gramotnosť) sa naši 15-roční oproti testom z roku 2009 zhoršili. Jednotlivé komentáre sa však nelíšili iba v ponúkaných vysvetleniach príčin zhoršenia, ale aj v názore, akú váhu vôbec máme týmto zisteniam prikladať. Jedni ich považujú za zásadné a veľmi relevantné, iní spochybňujú ich dôležitosť a použiteľnosť pri riadení nášho školstva a rozhodovaní o budúcich krokoch. Máme teda brať výsledky testov PISA vôbec vážne? Existujú argumenty za i proti.

Argumenty ZA

  • Naše školstvo bolo celé desaťročia zahľadené samo do seba, zacyklené a uviaznuté v tradíciách týkajúcich sa obsahu predmetov a typov školských úloh. PISA je otvoreným oknom, vďaka ktorému môžeme spoznať prístup iných krajín ku vzdelávaniu. Poskytuje inšpiráciu a nové impulzy našim učiteľom aj autorom kurikulárnych dokumentov, učebníc, zbierok úloh i testov.
  • Naša kurikulárna tradícia kladie dôraz na presné definície a vymedzovanie pojmov, na formulovanie poučiek a na teoretické, systematické budovanie jednotlivých disciplín „zdola nahor“. Testy PISA sa zameriavajú na aplikovateľnosť poznatkov. Je dôležité vedieť, do akej miery sú (resp. nie sú) naši žiaci schopní prakticky používať nadobudnuté teoretické vedomosti.
  • V Európe máme spoločný trh produktov, služieb i práce. Absolventi jednotlivých národných vzdelávacích systémov tu súťažia o prácu, resp. nimi vytvorené služby a produkty súťažia o záujem spotrebiteľov. Je užitočné vidieť, ako sú na tom naši žiaci v porovnaní s ich potenciálnymi konkurentmi.
  • Vďaka pravidelnej periodicite umožňuje PISA dobre sledovať trendy vo vývoji kvality vzdelávania, a to jednak u nás, jednak v ostatných krajinách.
  • Naše oficiálne celoplošné merania (Testovanie 9, maturity) organizuje NÚCEM, ktorý je priamo riadenou organizáciou ministerstva školstva a ako taký by nemusel byť vždy úplne objektívny a nestranný. PISA ponúka stopercentne nezaujatý pohľad na kvalitu výstupov nášho vzdelávacieho systému.

Argumenty PROTI

  • Štúdia je príliš komplexná a technická a jej výsledkom vlastne nik poriadne nerozumie. Čo znamená, že sme sa v M zhoršili o 14 bodov? Čo sú to za body? Je to pri danej chybe merania veľa či málo? Fínsko sa za rovnaké obdobie zhoršilo o 22 bodov. Sme teda lepší?
  • Nie je celkom jasné, čo PISA testuje. Testy z matematiky a prírodovedy tiež obsahujú dlhšie a náročnejšie texty. Ak naši žiaci zle čítajú, sú kvôli tomu penalizovaní vo všetkých troch testovaných oblastiach.
  • Na základe výsledkov môžeme síce konštatovať zhoršenie či zlepšenie, no je takmer nemožné určiť jeho príčiny. Faktorov, ktoré prichádzajú do úvahy, je príliš veľa a sú vzájomne zložito poprepájané.
  • Konkrétny obsah testov PISA je zložito dosiahnutým kompromisom, ku ktorému dospel medzinárodný tím autorov. Pre niektoré krajiny môže byť rozdiel medzi testovaným a národným kurikulom väčší, pre iné menší. Je možné očistiť výsledky od tohto efektu?
  • Ak by sa nám aj podarilo jednoznačne identifikovať faktory, pre ktoré sú niektoré krajiny úspešnejšie ako my, ešte to neznamená, že sa tieto metódy či postupy  dajú aplikovať aj u nás. Školstvo je silno kulturálna záležitosť a mnohé dôležité faktory sú neprenosné.
  • Na popredných miestach rebríčkov PISA 2012 sa umiestnili ázijské krajiny. V tamojších školách však dominuje vojenská disciplína, tvrdý dril a miestami až neľudské zaobchádzanie so žiakmi. Akú cenu má pre nás poznanie, že toto vedie k úspechu v testoch PISA?
Mali by sme výsledky našich žiakov v testoch PISA brať vážne?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top